1948–1989 Kept open, and left aloneOtvorený a nechaný na pokoji

Under the communist state the land around Leštiny went into a collective farm, the young left for the factories of Dolný Kubín and Ružomberok, and the village shrank to a few hundred people who mostly worked somewhere else. The church came through the forty years better than might be expected: it stayed a working parish church with services in it, and the state's own monument service took an interest in it precisely because it was old, wooden and unlike anything else. That is a real tension in the period — a government hostile to religion, protecting religious buildings as national heritage. What kept the church standing was that both sides wanted it to.Za komunistického štátu prešli polia okolo Leštín do jednotného roľníckeho družstva, mladí odišli do fabrík v Dolnom Kubíne a Ružomberku a dedina sa scvrkla na niekoľko stoviek ľudí, ktorí väčšinou pracovali inde. Kostol prežil tých štyridsať rokov lepšie, než by sa dalo čakať: zostal fungujúcim farským kostolom s bohoslužbami a štátna pamiatková starostlivosť sa oň zaujímala práve preto, že bol starý, drevený a nepodobný ničomu inému. Je v tom skutočné napätie tej doby — vláda nepriateľská voči náboženstvu chráni sakrálne stavby ako národné dedičstvo. Kostol udržali pri živote obe strany naraz, lebo obom na ňom záležalo.