Moldava nad Bodvou · Slovak KarstMoldava nad Bodvou · Slovenský kras

Culture in Moldava nad BodvouKultúra v Moldave nad Bodvou

A market town that grew on a detour around Košice: two churches, a square that still trades, a library it burned along with the rest of itself in the 1790s, and the karst beginning a few kilometres west.Trhové mesto, ktoré vyrástlo na obchádzke Košíc: dva kostoly, námestie, ktoré stále obchoduje, knižnica, čo zhorela spolu so zvyškom mesta v deväťdesiatych rokoch osemnásteho storočia, a kras začínajúci sa pár kilometrov na západ.

The market square and the Gothic parish church of Moldava nad Bodvou, with the first limestone of the Slovak Karst behind
The market square and the Gothic parish church of Moldava nad Bodvou, with the first limestone of the Slovak Karst behind.Trhové námestie a gotický farský kostol v Moldave nad Bodvou, v pozadí prvé vápence Slovenského krasu.

The year in Moldava nad BodvouRok v Moldave nad Bodvou

The square still works as a market, and that is the most reliable thing on the local calendar. It is also the oldest: Moldava received market privileges in 1345 and grew on them, because Košice's tolls made passing through the city expensive and merchants bound for the Gemer took the side road through here instead. The villages of the valley still come to the same place for the same reason.Námestie stále funguje ako trhovisko a to je najspoľahlivejšia položka miestneho kalendára. Zároveň je najstaršia: Moldava dostala trhové výsady v roku 1345 a vyrástla na nich, lebo košické mýta robili prechod mestom drahým a kupci mieriaci do Gemera chodili radšej bočnou cestou cez ňu. Dediny z doliny chodia dodnes na to isté miesto z toho istého dôvodu.

Around it runs the ordinary year of a small town: town days in the summer, the church year, school and club dates, and whatever the cultural centre has in its hall. Both Slovak and Hungarian are everyday languages in Moldava, as they are throughout the Bodva valley and the karst villages, and the town's Hungarian name is Szepsi; a programme in the hall may be in either, and a poster is often in both. That is a plain fact about how the town works.Okolo neho beží obyčajný rok malého mesta: letné dni mesta, cirkevný rok, školské a spolkové termíny a to, čo má kultúrny dom v sále. Slovenčina aj maďarčina sú v Moldave každodennými jazykmi, tak ako v celej doline Bodvy a v krasových dedinách, a maďarský názov mesta je Szepsi; program v sále môže byť v ktoromkoľvek z nich a plagát býva často v oboch. Je to prostý fakt o tom, ako mesto funguje.

The visitor year belongs to the landscape and it is seasonal. The gorges and the plateau paths are spring-to-autumn walking, and the show caves nearby keep opening seasons of their own rather than year-round hours. We give no dates here; check the cave's or the town's own listings before you travel, because both change.Návštevnícky rok patrí krajine a je sezónny. Tiesňavami a po planinách sa chodí od jari do jesene a sprístupnené jaskyne v okolí majú vlastné návštevné sezóny, nie celoročné hodiny. Dátumy tu neuvádzame; pred cestou si pozrite oznamy jaskyne alebo mesta, lebo oboje sa mení.

Where culture livesKde žije kultúra

Moldava had a school of its own by 1458 and several craft guilds, and it made its living from wine and pottery. It also lost a great deal in one night: the fire that destroyed almost the whole town in the 1790s — Slovak sources date it to 1794, Hungarian ones to 1795, and we leave the disagreement standing — took a library of five thousand volumes with it.Moldava mala vlastnú školu už v roku 1458 a niekoľko remeselníckych cechov a živila sa vínom a hrnčiarstvom. Veľkú časť z toho stratila za jedinú noc: požiar, ktorý v deväťdesiatych rokoch osemnásteho storočia zničil takmer celé mesto — slovenské zdroje ho kladú do roku 1794, maďarské do roku 1795, a tento rozpor tu necháme stáť — vzal so sebou knižnicu s piatimi tisíckami zväzkov.

What the town runs today is honestly given as a category: a cultural centre with a hall and a programme, a library, a school of art for children, and the amateur groups that go with them. We name none of them, because premises and programmes change. That matters less here than elsewhere: Košice is half an hour away with frequent trains, so the city's theatres and concerts are the town's real cultural hinterland — and the same line carries Moldava's own people to work there.To, čo mesto vedie dnes, sa čestnejšie opíše ako kategória: kultúrny dom so sálou a programom, knižnica, základná umelecká škola a amatérske súbory, ktoré k nim patria. Menovite ich neuvádzame, lebo priestory a programy sa menia. Vadí to tu menej než inde: Košice sú pol hodiny cesty s častými vlakmi, takže mestské divadlá a koncerty sú skutočným kultúrnym zázemím Moldavy — a tá istá trať vozí Moldavčanov do práce.

The nearest thing to a great collection is monastic, a few kilometres north-west at Jasov: a Premonstratensian monastery with a Baroque church, a frescoed library and a formal garden. The library is seen by arrangement rather than by turning up, so plan it. Below the monastery, Jasovská cave is on the World Heritage list with the other caves of the Slovak Karst.Najbližšie k veľkej zbierke je kláštor pár kilometrov na severozápad, v Jasove: premonštrátsky kláštor s barokovým kostolom, freskami zdobenou knižnicou a francúzskou záhradou. Do knižnice sa chodí po dohode, nie len tak, treba s tým teda rátať. Pod kláštorom je Jasovská jaskyňa, zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského krasu.

The buildings that carry itBudovy, ktoré ju nesú

The parish church is the oldest thing in the centre and has been rebuilt many times, which is what happens to the one stone building in a town made of wood. In 1449 the soldiers of Ján Jiskra fortified Moldava and the regent Hunyadi took and demolished their fort the same year; afterwards the town and its church were walled in stone. When fires destroyed most of the town late in the 1500s, the church was left standing almost alone.Farský kostol je najstaršou vecou v centre a bol mnohokrát prestavaný, čo je osud jedinej kamennej stavby v meste postavenom z dreva. V roku 1449 vojaci Jána Jiskru Moldavu opevnili a gubernátor Huňady ich pevnôstku v tom istom roku dobyl a zbúral; potom mesto aj kostol obohnali kamenným múrom. Keď koncom šestnásteho storočia požiare zničili väčšinu mesta, kostol zostal stáť takmer sám.

There is a second church and it dates the town's other century. Most of Moldava went over to the Reformed church in the sixteenth century; when Rákóczi's war ended in 1711 the winners settled the religious question along with the military one, and the old church passed for good into Catholic hands. The Reformed congregation worshipped in a wooden chapel in the cemetery until it was allowed to build in stone in 1772; that church was finished in 1773 and its tower in 1789. Which church you attended was decided by who won the last war.Je tu druhý kostol a datuje druhé storočie mesta. Väčšina Moldavy prešla v šestnástom storočí k reformovanej cirkvi; keď sa v roku 1711 skončila Rákócziho vojna, víťazi vyriešili spolu s vojenskou otázkou aj náboženskú a starý kostol prešiel natrvalo do katolíckych rúk. Reformovaná cirkev sa schádzala v drevenej kaplnke na cintoríne, kým nedostala v roku 1772 povolenie stavať z kameňa; kostol bol hotový v roku 1773 a veža v roku 1789. O tom, do ktorého kostola chodíte, rozhodoval ten, kto vyhral poslednú vojnu.

Around them the long main street and the market square are what a town built on traffic looks like: the privileges came from a road, not from ore underneath, and there was never the mining money that raised the burgher houses of Rožňava or Gelnica.Okolo nich sú dlhá hlavná ulica a trhové námestie tým, ako vyzerá mesto postavené na doprave: výsady prišli z cesty, nie z rudy pod ňou, a nikdy tu nebolo banské bohatstvo, ktoré postavilo meštianske domy v Rožňave či v Gelnici.

Where the limestone startsKde sa začína vápenec

Ten kilometres west of the town the Zádiel gorge cuts several hundred metres down through the limestone, with a marked path along its floor and a plateau walk above it. It is the best-known short hike in the Slovak Karst and the single reason many people ever stop in Moldava.Desať kilometrov na západ sa Zádielska tiesňava zarezáva niekoľko sto metrov hlboko do vápenca; po jej dne vedie značený chodník a nad ňou je prechod po planine. Je to najznámejšia krátka túra Slovenského krasu a jediný dôvod, prečo sa mnohí ľudia v Moldave vôbec zastavia.

The plateaus above are a different country from the basin the town stands in: bare rock, thin pasture, almost no surface water, and everything the rain does happening underground instead — which is where the caves come from. Several are open to visitors and listed as World Heritage with the caves on the Hungarian side.Planiny nad mestom sú iná krajina než kotlina, v ktorej mesto stojí: holá skala, chudobná pastvina, takmer žiadna povrchová voda a všetko, čo dážď robí, sa deje pod zemou — odtiaľ sú jaskyne. Niekoľko z nich je sprístupnených a sú v zozname svetového dedičstva UNESCO spolu s jaskyňami na maďarskej strane hranice.

The same rock is worked as well as walked. Quarrying and lime burning along the karst edge are part of the local economy and the white scars are visible from the road. A landscape can be a heritage site and a raw material at once, and here it plainly is.Tá istá skala sa nielen prechádza, ale aj ťaží. Lomy a pálenie vápna na okraji krasu patria k miestnemu hospodárstvu a biele zárezy vidno z cesty. Krajina môže byť naraz pamiatkou aj surovinou — a tu ňou zjavne je.

← Moldava nad Bodvou← Moldava nad Bodvou

WatchPozrite si

Sixteen videos for Culture in Moldava nad Bodvou.Šestnásť videí — Kultúra v Moldave nad Bodvou.