Culture in Kráľovský ChlmecKultúra v Kráľovskom Chlmci

The year in Kráľovský ChlmecRok v Kráľovskom Chlmci

The town has been a market place since the Middle Ages, and that is still what it does. It was raised to the rank of a market town in the fifteenth century — allowed to hold fairs and a weekly market, though with no walls and with townspeople who were still their lord's subjects — and it has been the town the villages of the Bodrogköz come to ever since, for shops, schools and offices as much as for a fair.Mesto je trhoviskom od stredoveku a v podstate ním je dodnes. V pätnástom storočí ho povýšili na zemepanské mestečko — smelo konať jarmoky a týždenný trh, hoci bez hradieb a s obyvateľmi, ktorí zostali poddanými svojho pána — a odvtedy je mestom, do ktorého chodia dediny Medzibodrožia, rovnako za obchodmi, školami a úradmi ako za jarmokom.

The other calendar is the wine year on the hills immediately behind the town. The Chlmecké kopčeky rise only a few dozen metres above the plain, but that is enough for vineyards and orchards, and enough to have given the town its name — chlm is an old Slavic word for a hill. These slopes form the Kráľovský Chlmec district of the East Slovak wine region: not Tokaj, which begins on the far side of the Bodrog, but a small tradition of its own, with cellars cut into the hillsides and mostly white wine in them.Druhým kalendárom je vinohradnícky rok na kopčekoch hneď za mestom. Chlmecké kopčeky sa nad rovinu dvíhajú len o pár desiatok metrov, ale stačí to na vinice a sady a stačilo to aj na to, aby dali mestu meno — chlm je staré slovanské slovo pre kopec. Tieto svahy tvoria kráľovskochlmecký vinohradnícky rajón Východoslovenskej vinohradníckej oblasti: nie Tokaj, ktorý sa začína za Bodrogom, ale malú vlastnú tradíciu s pivnicami vykopanými do svahov a prevažne bielym vínom v nich.

Spring and autumn belong to the water and the birds. Tajba, a national nature reserve on an old oxbow of the Bodrog near Streda nad Bodrogom, is one of the few places in Slovakia where the European pond turtle still breeds. We name no festivals and no dates on this page: the town keeps the calendar you would expect of a small centre — church feasts, fairs, a town day, whatever the cultural centre programmes — but it is set year by year and belongs in the town's own listings.Jar a jeseň patria vode a vtákom. Tajba, národná prírodná rezervácia na starom ramene Bodrogu pri Strede nad Bodrogom, je jedným z mála miest na Slovensku, kde sa ešte rozmnožuje korytnačka močiarna. Názvy podujatí ani termíny tu neuvádzame: mesto si vedie kalendár, aký človek od malého centra čaká — hody, jarmoky, dni mesta, čo pripraví kultúrne stredisko — ale zostavuje sa rok po roku a patrí do mestského programu.

Where culture livesKde žije kultúra

This is a Hungarian-speaking town and has been for centuries; its Hungarian name is Királyhelmec, and the everyday cultural life of the place runs accordingly, in the churches, the schools and the halls. The institutions themselves we describe as a category rather than name, because premises and programmes change faster than a page like this does: a cultural centre with a hall and a programme, a library, amateur choirs and folk groups, and a school of art for children.Toto je maďarsky hovoriace mesto a je ním po stáročia; jeho maďarské meno je Királyhelmec a každodenný kultúrny život sa tomu prispôsobuje, v kostoloch, v školách aj v sálach. Samotné inštitúcie radšej opíšeme ako kategóriu, než by sme ich menovali, lebo priestory a programy sa menia rýchlejšie ako takáto stránka: kultúrne stredisko so sálou a programom, knižnica, ochotnícke spevokoly a folklórne skupiny a základná umelecká škola.

The region's cultural landmarks are places rather than institutions, and two of them are worth a drive. Half an hour west at Borša, Francis II Rákóczi was born in 1676 — the man who would lead the last and largest anti-Habsburg uprising in Hungarian history, and this whole corner was Rákóczi country. A few kilometres the other way stands Leles, the Premonstratensian house in whose founding charter of 1214 the name of this town first appears, written Helmech.Kultúrne body regiónu sú skôr miesta než inštitúcie a za dvoma z nich sa oplatí zájsť. Pol hodiny na západ, v Borši, sa v roku 1676 narodil František II. Rákóczi — muž, ktorý viedol posledné a najväčšie protihabsburské povstanie v uhorských dejinách, a celý tento kút bol rákócziovskou krajinou. Pár kilometrov na druhú stranu stoja Leles, premonštrátsky kláštor, v ktorého zakladacej listine z roku 1214 sa meno tohto mesta prvý raz objavuje, zapísané ako Helmech.

Leles is worth understanding rather than just visiting. It was a place of authentication — a monastery licensed by the king to draw up, seal and store legal documents, the nearest thing the medieval kingdom had to a notary's office. Small places in this country have any written history at all only because houses like it kept their paperwork.Leles sa oplatí skôr pochopiť než len navštíviť. Bolo hodnoverným miestom — kláštorom, ktorý mal od kráľa oprávnenie spisovať, pečatiť a uchovávať listiny, čiže tým najbližším, čo malo stredoveké kráľovstvo k notárskemu úradu. Malé miesta v tejto krajine majú vôbec nejaké písané dejiny len preto, že takéto domy si odkladali papiere.

The buildings that carry itBudovy, ktoré ju nesú

Two churches stand a few minutes apart in the small centre, and the dates between them are the whole story. The Roman Catholic church was rebuilt in 1757; the Reformed — Calvinist — church was built in 1787. Calvinism had taken hold in this lowland in the sixteenth century, but under the Counter-Reformation Protestants could not build openly. Joseph II's Patent of Toleration of 1781 changed that, permitting Protestant churches on condition they had no tower and no door onto the street, which is why so many Reformed churches in southern Slovakia date from exactly the 1780s.V malom centre stoja pár minút od seba dva kostoly a dátumy medzi nimi rozprávajú celý príbeh. Rímskokatolícky kostol prestavali v roku 1757, reformovaný — kalvínsky — postavili v roku 1787. Kalvinizmus sa na tejto nížine ujal v šestnástom storočí, ale za protireformácie protestanti stavať otvorene nesmeli. Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 to zmenil: povolil protestantské kostoly pod podmienkou, že nebudú mať vežu ani vchod z ulice, a preto je na južnom Slovensku toľko reformovaných kostolov práve z osemdesiatych rokov osemnásteho storočia.

On the hill above the town is Csonkavár, the stump castle, and the name is exact. The Pálóczi family put up a fortification here in the early fifteenth century with the king's permission — whether a proper small castle or a fortified noble residence is still argued about. In 1538 John Szapolyai gave the town and its fortress to Péter Perényi, the county's chief magistrate; Perényi manoeuvred between Szapolyai and his Habsburg rival once too often, and in 1548 the fortress was pulled down by royal order as punishment. Two facing walls of a residential tower and some vaulted cellars are all that stands. No Turkish army had anything to do with it.Na kopci nad mestom je Csonkavár, kýpťový hrad, a to meno sedí presne. Pálociovci tu začiatkom pätnásteho storočia s kráľovým súhlasom postavili opevnenie — či to bol naozajstný malý hrad, alebo opevnené šľachtické sídlo, sa dodnes vedie spor. V roku 1538 dal Ján Zápoľský mesto aj s pevnosťou Petrovi Perényimu, hlavnému županovi stolice; Perényi sa raz priveľa krát preklopil medzi Zápoľským a jeho habsburským sokom a v roku 1548 pevnosť na kráľovský rozkaz zbúrali ako trest. Zostali dve protiľahlé steny obytnej veže a niekoľko klenutých pivníc. Turecké vojsko s tým nemalo nič spoločné.

The rest of the centre is the work of one confident generation. In the second half of the nineteenth century the town became the seat of the Bodrogköz district of Zemplín county, and the buildings of a small administrative town followed: a hospital in 1895, the headquarters of the water-management society that ran the drainage, a school in 1907. A courthouse, a doctor and a market inside ten minutes' walk.Zvyšok centra je dielom jednej sebavedomej generácie. V druhej polovici devätnásteho storočia sa mesto stalo sídlom medzibodrožského okresu Zemplínskej stolice a prišli s tým budovy malého úradníckeho mesta: nemocnica v roku 1895, sídlo vodohospodárskeho spolku, ktorý riadil odvodňovanie, škola v roku 1907. Súd, lekár a trh do desiatich minút chôdze.

The hills, the cellars and the waterKopčeky, pivnice a voda

Until the nineteenth century the Bodrogköz was genuine marsh: a maze of backwaters, oxbows and reed beds that flooded every spring, where people lived on low ridges of blown sand and moved by boat. The great regulation of the Tisa, begun in 1846, and the drainage canals cut over the following decades turned most of it into farmland. In 1848 the revolution abolished serfdom, so the people draining that land could at last own some of it.Až do devätnásteho storočia bolo Medzibodrožie skutočnou močarinou: spleťou slepých ramien, mŕtvych ramien a trstín, ktorá sa každú jar rozliala a v ktorej ľudia bývali na nízkych chrbtoch naviateho piesku a pohybovali sa loďou. Veľká regulácia Tisy, začatá v roku 1846, a odvodňovacie kanály vykopané v ďalších desaťročiach z väčšiny z nej urobili polia. V roku 1848 zrušila revolúcia poddanstvo, takže ľudia, ktorí tú zem odvodňovali, mohli konečne časť z nej vlastniť.

The cellars are the other thing to look for. They are cut into the loess of the Chlmecké kopčeky, sometimes in rows along a lane, and they belong to a working tradition rather than to a display. This is one of the poorest districts in Slovakia — long-term unemployment among the highest in the country, work abroad keeping many households going, the population falling for years. None of that is visible from the square on a summer afternoon, and it is still the truest thing about the place.Druhou vecou, ktorú treba hľadať, sú pivnice. Sú vykopané do spraše Chlmeckých kopčekov, niekde v celých radoch popri ceste, a patria k živej tradícii, nie k expozícii. Toto je jeden z najchudobnejších okresov Slovenska — dlhodobá nezamestnanosť patrí k najvyšším v krajine, veľa domácností drží nad vodou práca v zahraničí a počet obyvateľov roky klesá. Z námestia to v letné popoludnie vidieť nie je a aj tak je to na tomto mieste to najpravdivejšie.