Revúca · Gemer and the Muráň valleyRevúca · Gemer a Muránska dolina

Culture in RevúcaKultúra v Revúcej

A long market street at the end of a valley, a Lutheran church of 1784 and two school buildings that between them changed what Slovak could be used for.Dlhá trhová ulica na konci doliny, evanjelický kostol z roku 1784 a dve školské budovy, ktoré spolu zmenili to, na čo sa dala slovenčina používať.

The first building of the Slovak grammar school opened at Revúca in 1862, a national cultural monument and now a museum of the school
The first building of the Slovak grammar school opened at Revúca in 1862, a national cultural monument and now a museum of the school.Prvá budova slovenského gymnázia otvoreného v Revúcej v roku 1862 — národná kultúrna pamiatka, dnes múzeum tejto školy.

The year in RevúcaRok v Revúcej

Revúca keeps the calendar of a district seat in a poor district: church feasts, the school year, the town's commemorations, whatever the cultural centre and the schools put on, and the markets of a street that was laid out for trade. We name no festival and no fixed date here, because at this size a programme is agreed a season at a time and published by the town itself. Ask locally or read the town's own listings; a page like this cannot keep up with them and should not pretend to.Revúca má kalendár okresného sídla v chudobnom okrese: cirkevné sviatky, školský rok, mestské spomienkové dni, to, čo pripraví kultúrne stredisko a školy, a trhy na ulici, ktorá bola vymeraná na obchod. Nemenujeme tu žiadny festival ani pevný dátum, lebo v tejto veľkosti sa program dohaduje zo sezóny na sezónu a zverejňuje ho mesto. Opýtajte sa priamo na mieste alebo si pozrite mestské oznamy; takáto stránka im nestačí a nemá sa tváriť, že áno.

Two dates do belong to the town rather than to anybody's programme, and they are worth knowing before you come. On 16 September 1862 the first Slovak-language grammar school was ceremonially opened here, and on 20 August 1874 the Hungarian authorities closed it. What is arranged around those anniversaries in any given year is decided by the town and the museum, but the anniversaries themselves are fixed, and they are the reason most Slovaks recognise the name Revúca at all. The outdoor year runs north. Up the valley the road leads to Muráň and into the Muránska planina National Park, a karst plateau of meadows and gorges with semi-wild horses and the ruin of Muráň castle on its edge, and the town works well as a base for it from late spring to autumn.Dva dátumy však patria mestu a nie niečiemu programu a oplatí sa ich poznať vopred. 16. septembra 1862 tu slávnostne otvorili prvé slovenské gymnázium a 20. augusta 1874 ho uhorské úrady zatvorili. Čo sa okolo týchto výročí v konkrétnom roku pripraví, rozhodujú mesto a múzeum, ale samotné výročia sú pevné a sú dôvodom, prečo väčšina Slovákov vôbec pozná meno Revúca. Vonkajší rok sa odohráva na sever od mesta. Hore dolinou vedie cesta na Muráň a do Národného parku Muránska planina, na krasovú planinu lúk a tiesňav s polodivokými koňmi a so zrúcaninou Muránskeho hradu na okraji, a mesto je pre ňu dobrou základňou od neskorej jari do jesene.

Where culture livesKde žije kultúra

The one institution to name without hesitation is the museum in the first building of the old gymnasium in the centre of the town, devoted to the school, its teachers and the textbooks they had to write from nothing. It is a modest exhibition about an immodest event, and it is the single thing in Revúca that exists nowhere else. Both gymnasium buildings are national cultural monuments; the museum occupies the first.Jedinou inštitúciou, ktorú možno bez váhania pomenovať, je múzeum v prvej budove starého gymnázia v centre mesta, venované škole, jej učiteľom a učebniciam, ktoré museli napísať od nuly. Je to skromná výstava o neskromnej udalosti a je to jediná vec v Revúcej, ktorá nikde inde nie je. Obe gymnaziálne budovy sú národnými kultúrnymi pamiatkami; múzeum sídli v prvej z nich.

The rest is what a district town of this size can support: a cultural centre with a hall and a programme, a library, the primary school of art that most Slovak towns run for children, church choirs and amateur groups. We name none of them individually. Programmes, premises and the people who carry them change faster than a page like this does, and in a district with long-term unemployment far above the national figure and a steady drift of the young to Banská Bystrica, Bratislava or abroad, they change for reasons nobody here chose. Revúca has not been prettified and is candid about it: what is here is proportion, quiet, a serious museum and the country up the valley.Zvyšok je to, čo okresné mesto tejto veľkosti udrží: kultúrne stredisko so sálou a programom, knižnica, základná umelecká škola, akú má väčšina slovenských miest, kostolné zbory a záujmové súbory. Menovite tu neuvádzame ani jedno z nich. Programy, priestory aj ľudia, ktorí ich nesú, sa menia rýchlejšie než takáto stránka, a v okrese s dlhodobou nezamestnanosťou hlboko nad celoslovenským priemerom a s trvalým odchodom mladých do Banskej Bystrice, Bratislavy či do zahraničia sa menia z dôvodov, ktoré si tu nikto nevybral. Revúca nebola upravená pre turistov a hovorí o tom otvorene: je tu proporcia, ticho, vážne mienené múzeum a krajina hore dolinou.

The buildings that carry itBudovy, ktoré ju nesú

Revúca has one long market street rather than a closed square, and that shape is a piece of evidence. The town was never a free royal town: it belonged to the Muráň lordship, so its people owed dues and labour to whoever held the castle recorded on the rock in 1271, and even the right to hold markets came from the same place. What it had instead of privileges was ore and wood, iron smelted in small furnaces, charcoal burned in the beech forests and hammer mills on the streams, and the street is the shape that trade gave it.Revúca má jednu dlhú trhovú ulicu namiesto uzavretého námestia a ten tvar je dôkazom. Mesto nikdy nebolo slobodným kráľovským mestom: patrilo muránskemu panstvu, takže jeho obyvatelia odvádzali dávky a robotu tomu, kto držal hrad doložený na skale v roku 1271, a aj právo trhu prichádzalo z toho istého miesta. Namiesto výsad malo rudu a drevo, železo tavené v malých peciach, uhlie pálené v bučinách a hámre na potokoch, a ulica je tvar, ktorý mu dal tento obchod.

The Lutheran church matters more than it looks. Joseph II's Patent of Toleration of 1781 let Lutherans build again, and the congregation put up its own church in 1784 and 1785; eighty years later the first Slovak grammar school was ceremonially opened inside that building. The two gymnasium buildings themselves stand in the centre, and at the other end of the town's history is the Catholic parish church. Between them they say what the town was: a prosperous Lutheran ironworking place with a confident merchant class and money it was willing to spend on schooling. There is no castle above the town, because the lords sat on the rock at Muráň until fire destroyed it in 1702 and nobody rebuilt it; the estate was sold by the royal chamber to Štefan Koháry in 1720 and passed by marriage to the Saxe-Coburg family.Evanjelický kostol znamená viac, než na aký vyzerá. Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 dovolil evanjelikom opäť stavať a cirkevný zbor si postavil vlastný kostol v rokoch 1784 a 1785; o osemdesiat rokov neskôr v tejto budove slávnostne otvorili prvé slovenské gymnázium. Samotné dve gymnaziálne budovy stoja v centre a na druhom konci dejín mesta je katolícky farský kostol. Spolu hovoria, čím mesto bolo: bohatou evanjelickou železiarskou obcou so sebavedomým meštianstvom a s peniazmi, ktoré bolo ochotné dať na školstvo. Nad mestom nestojí hrad, lebo páni sídlili na muránskej skale, kým ju v roku 1702 nezničil požiar a nikto ju neobnovil; panstvo predala kráľovská komora v roku 1720 Štefanovi Kohárymu a sobášom prešlo na sasko-coburskú rodinu.

The school that made the languageŠkola, ktorá presadila jazyk

After 1848 a Slovak child who wanted a secondary education had to get it in Hungarian or German; there was no third option. The Memorandum of the Slovak Nation, drawn up in 1861 by Štefan Marko Daxner of Tisovec, demanded Slovak schools, and when the state would not pay for them the money was collected county by county by subscription. On 16 September 1862 the Slovak Evangelical Gymnasium opened in Revúca's Lutheran church, with August Horislav Škultéty as its first director and a patronage committee chaired by Daxner and Ján Francisci. There were no Slovak textbooks for any subject, so the teachers wrote them: Ivan Branislav Zoch produced the first Slovak physics textbook for grammar schools and Samuel Ormis wrote on how to teach.Po roku 1848 muselo slovenské dieťa, ktoré chcelo stredoškolské vzdelanie, získať ho po maďarsky alebo po nemecky; tretia možnosť neexistovala. Memorandum národa slovenského, ktoré v roku 1861 zostavil Štefan Marko Daxner z Tisovca, žiadalo slovenské školy, a keď ich štát odmietol platiť, peniaze sa vyzbierali stolica po stolici. 16. septembra 1862 sa v revúckom evanjelickom kostole otvorilo Slovenské evanjelické gymnázium s Augustom Horislavom Škultétym ako prvým riaditeľom a s patronátnym výborom na čele s Daxnerom a Jánom Francisciom. Pre žiadny predmet neexistovali slovenské učebnice, takže si ich učitelia napísali sami: Ivan Branislav Zoch zostavil prvú slovenskú učebnicu fyziky pre gymnáziá a Samuel Ormis písal o tom, ako učiť.

Five hundred and sixty-six pupils passed through in twelve years, twenty of them from Bohemia and Moravia. The Austro-Hungarian Compromise of 1867 gave the Hungarian government a free hand in its half of the empire, and it used it to make Hungarian the language of everything. Two more Slovak gymnasia had opened by then, at Turčiansky Svätý Martin in 1866 and Kláštor pod Znievom in 1869, and all three were shut within six months of each other: Revúca on 20 August 1874, Kláštor pod Znievom on 30 December 1874, Martin on 31 January 1875. The stated charge was activity against the state. Matica slovenská was dissolved in 1875 and its property confiscated, and Slovaks had no secondary school of their own again until 1918. The town produced one more name Slovakia knows: Rudolf Viest, born here on 24 September 1890, the first Slovak to reach the rank of general in the Czechoslovak army, who flew in to take command of the insurgent army during the Slovak National Uprising and was captured with Ján Golian on 3 November 1944. Neither man was seen again.Za dvanásť rokov ňou prešlo päťstošesťdesiatšesť žiakov, dvadsať z nich z Čiech a Moravy. Rakúsko-uhorské vyrovnanie z roku 1867 dalo uhorskej vláde v jej polovici ríše voľnú ruku a tá ju použila na to, aby sa maďarčina stala jazykom všetkého. Dovtedy vznikli ešte dve slovenské gymnáziá, v Turčianskom Svätom Martine v roku 1866 a v Kláštore pod Znievom v roku 1869, a všetky tri zatvorili v priebehu šiestich mesiacov: Revúcu 20. augusta 1874, Kláštor pod Znievom 30. decembra 1874 a Martin 31. januára 1875. Uvádzaným dôvodom bola činnosť proti štátu. V roku 1875 rozpustili aj Maticu slovenskú a zhabali jej majetok a Slováci nemali vlastnú strednú školu až do roku 1918. Mesto dalo krajine ešte jedno známe meno: Rudolf Viest sa tu narodil 24. septembra 1890, stal sa prvým Slovákom v hodnosti generála československej armády, počas Slovenského národného povstania priletel prevziať velenie povstaleckej armády a 3. novembra 1944 ho spolu s Jánom Golianom zajali. Ani jedného z nich už nikto nevidel.

← Revúca← Revúca

WatchPozrite si

Sixteen videos for Culture in Revúca.Šestnásť videí — Kultúra v Revúcej.