The Night EscaladeNočné prepadnutie
In the summer of 1644, Muráň was held for the anti-Habsburg side by Mária Séčiová, a widow of formidable reputation who ran the estate herself. The imperial commander charged with taking it was František Vešeléni, and by every account he concluded that the castle could not be stormed — the crag saw to that — but that it might be entered.V lete roku 1644 držala Muráň pre protihabsburskú stranu Mária Séčiová, vdova povestnej povahy, ktorá panstvo spravovala sama. Cisárskym veliteľom povereným jeho dobytím bol František Vešeléni a podľa všetkých rozprávaní dospel k záveru, že hrad sa dobyť nedá — o to sa postaralo bralo — ale že sa doň dá vojsť.
The tradition, and it is a tradition rather than a documented military report, is that the two were already in correspondence; that Mária arranged for the rock to be climbed at night with ladders at an agreed place; and that the castle changed sides without a battle. What is certain is the outcome. Vešeléni took Muráň in 1644, the pair married, and she is remembered ever after as the Venus of Muráň — the name a later poet gave her, and the one that stuck.Tradícia — a je to tradícia, nie doložená vojenská správa — hovorí, že si už predtým dopisovali; že Mária dala na dohovorenom mieste v noci vyliezť po rebríkoch na skalu; a že hrad zmenil stranu bez boja. Isté je iba to, ako sa to skončilo. Vešeléni Muráň v roku 1644 získal, obaja sa vzali a ona sa navždy zapísala ako Muránska Venuša — meno jej dal neskorší básnik a už jej ostalo.
Tradition has it the ladders went up at an agreed hour. The castle that no army could take opened from the inside.Tradícia hovorí, že rebríky vyšli hore v dohodnutú hodinu. Hrad, ktorý nedokázalo dobyť nijaké vojsko, sa otvoril zvnútra.
The story did not end well. Vešeléni rose to the highest office in the kingdom and then, in the 1660s, into the conspiracy against the Habsburgs that carries his name. He died before it broke; when it did, the estates were confiscated and Mária Séčiová spent her last years under confinement, far from the plateau. The romance and the ruin belong to the same century — and to a great extent to the same decision.Príbeh sa neskončil dobre. Vešeléni sa vypracoval na najvyšší úrad v kráľovstve a potom, v šesťdesiatych rokoch sedemnásteho storočia, do sprisahania proti Habsburgovcom, ktoré nesie jeho meno. Zomrel skôr, než prasklo; keď prasklo, panstvá boli skonfiškované a Mária Séčiová dožila v zajatí, ďaleko od planiny. Romanca aj skaza patria tomu istému storočiu — a do veľkej miery aj tomu istému rozhodnutiu.
