1702 · 1709–1710 · 1720 · 1760 Two fires and a saleDva požiare a jeden predaj

Muráň did not end in a siege. The castle burned twice in the eighteenth century — in 1702, which local tradition puts down to a lightning strike, and again in 1760 — and by the end of that century nobody lived in it any more. The estate carried on perfectly well without it: in 1720 the royal chamber sold Muráň to Count Štefan Koháry, and from the Kohárys it passed to their relatives the Coburgs, who held it until 1945. That is the same family, and the same inheritance, that owns the story of the manor at Svätý Anton at the other end of this region — a useful reminder that the map of Slovakia was for centuries a map of a few dozen families. The century was hard on the people below the rock as well as on the walls: the plague of 1709–1710 is recorded at Muráň as having killed 446 of them.Muráň neskončil obliehaním. Hrad v osemnástom storočí dvakrát vyhorel — v roku 1702, čo miestna tradícia pripisuje úderu blesku, a znova v roku 1760 — a koncom storočia už v ňom nikto nebýval. Panstvo fungovalo aj bez neho celkom dobre: v roku 1720 predala kráľovská komora Muráň grófovi Štefanovi Kohárymu a od Koháryovcov prešiel na ich príbuzných Coburgovcov, ktorí ho držali do roku 1945. Je to ten istý rod a to isté dedičstvo, ktoré stoja aj za príbehom kaštieľa vo Svätom Antone na druhom konci kraja — dobrá pripomienka, že mapa Slovenska bola po stáročia mapou zopár desiatok rodín. Storočie bolo tvrdé nielen k múrom, ale aj k ľuďom pod skalou: mor v rokoch 1709 – 1710 si podľa zápisov v Muráni vyžiadal 446 životov.