Handlová was created twice. The first time was in 1376, when a charter allowed a German settler to cut a village out of the forest at the head of the basin, and his name stuck to it for six hundred years: Krickerhau. The second time was after 1909, when industrial mining began under the same valley and a German farming town turned into the most important brown-coal pit in Slovakia. Both of those Handlovás are gone — the German population left at the end of the Second World War, and the last coal went in 2023 — which makes this one of the most instructive towns in the country.Handlová vznikla dvakrát. Prvý raz v roku 1376, keď listina dovolila nemeckému osadníkovi vyrúbať v lese na konci kotliny dedinu — a jeho meno na nej ostalo šesťsto rokov: Krickerhau. Druhý raz po roku 1909, keď sa pod tou istou dolinou rozbehla priemyselná ťažba a z nemeckého roľníckeho mestečka sa stala najvýznamnejšia hnedouhoľná baňa na Slovensku. Ani jedna z tých Handlových už neexistuje: nemecké obyvateľstvo odišlo na konci druhej svetovej vojny a posledné uhlie skončilo v roku 2023. Práve preto je to jedno z najpoučnejších miest v krajine.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Castles and lordsHrady a páni
On 8 March 1376 King Louis I allowed a settler named Kricker, from the mining town of Kremnica over the hills, to found a village on a wooded site the charter calls Krásny les — the beautiful forest. About two hundred German families came with him, cleared the trees and farmed what was left; the place took his name, Krickerhau, Kricker's clearing, and kept it until 1945. Hungarian documents later called it Nyitrabánya and Slovaks called it Handlová, so the town carried three names at once, which was completely ordinary in this kingdom. The town also cites an earlier mention of the locality in 1254, but the settlement whose outline you can still walk begins with the charter of 1376.8. marca 1376 dovolil kráľ Ľudovít I. osadníkovi menom Kricker z banskej Kremnice založiť na zalesnenom mieste, ktoré listina nazýva Krásny les, novú dedinu. Prišlo s ním asi dvesto nemeckých rodín, les vyklčovali a zvyšok obrábali; osada dostala jeho meno — Krickerhau, Krickerova čistina — a nosila ho až do roku 1945. Uhorské listiny ju neskôr volali Nyitrabánya a Slováci Handlová, takže mesto malo naraz tri mená, čo bolo v tomto kráľovstve úplne bežné. Mesto uvádza aj staršiu zmienku o lokalite z roku 1254, no sídlo, ktorého pôdorys tu vidno dodnes, sa začína listinou z roku 1376.
For four hundred years Handlová was a German farming and forest village at the end of the road, and its history is the ordinary history of such places: clearing, grazing, timber, a church, bad years. Coal in the valley is first recorded in 1784, and at first it was used only locally — small workings, cart-loads, some of it burned at Bojnice castle. That is exactly the point: the coal had been there all along, and without a railway or a furnace that wanted it, it was worth almost nothing. The eighteenth century knew there was coal under Handlová and could do nothing whatever with the knowledge.Štyristo rokov bola Handlová nemeckou roľníckou a lesníckou dedinou na konci cesty a jej dejiny sú obyčajnými dejinami takých miest: klčovanie, paša, drevo, kostol, zlé roky. Uhlie v doline sa prvý raz spomína v roku 1784 a spočiatku sa využívalo len miestne — malé diela, pár vozov, niečo z neho sa kúrilo na bojnickom hrade. Práve v tom je pointa: uhlie tu bolo celý čas, a kým nebola železnica ani pec, ktorá by ho chcela, nemalo takmer žiadnu cenu. Osemnáste storočie vedelo, že pod Handlovou je uhlie, a nevedelo s tým urobiť vôbec nič.
In 1839 the ruler — Ferdinand, who as king of Hungary was Ferdinand V — granted Handlová the rights of a market town, including four annual fairs: in practice, four days a year when the valley filled with traders the village could tax. Nine years later the revolution of 1848 abolished serfdom across the kingdom, so the peasants of the basin became owners of the land they worked and were free to leave it. Both changes mattered more later than at the time: a place with fairs and free labour could become a town as soon as a reason appeared. The reason was still underground.V roku 1839 udelil panovník Ferdinand — ako uhorský kráľ Ferdinand V. — Handlovej mestské práva a štyri výročné jarmoky, čiže v praxi štyri dni v roku, keď bola dolina plná kupcov a obec z nich mohla vyberať poplatky. O deväť rokov neskôr zrušila revolúcia roku 1848 v celom Uhorsku poddanstvo: sedliaci v kotline sa stali vlastníkmi pôdy, ktorú obrábali, a mohli slobodne odísť. Obe zmeny znamenali viac neskôr než vtedy — miesto s jarmokmi a slobodnými rukami sa mohlo stať mestom, len čo sa objaví dôvod. Ten dôvod bol stále pod zemou.
In 1880 Handlová had 3,137 inhabitants and nine out of ten of them spoke German; in 1910 it had 4,248 and the proportion had barely moved. Around 1900 the coal under the valley finally found buyers — Count Pálffy took an interest — and industrial mining began in 1909. On 15 February 1913 the railway from Prievidza reached the town, and that is the date from which the coal could actually leave. Within a generation a German village of a few thousand farmers had become the largest brown-coal working in the country, and the people who came to dig were mostly Slovaks.V roku 1880 mala Handlová 3 137 obyvateľov a deväť z desiatich hovorilo po nemecky; v roku 1910 ich bolo 4 248 a pomer sa takmer nezmenil. Okolo roku 1900 sa na uhlie pod dolinou konečne našiel kupec — záujem prejavil gróf Pálfi — a v roku 1909 sa začala priemyselná ťažba. 15. februára 1913 prišla do mesta železnica z Prievidze a to je dátum, od ktorého mohlo uhlie skutočne odchádzať. Za jednu generáciu sa z nemeckej dediny niekoľkých tisíc roľníkov stala najväčšia hnedouhoľná baňa v krajine — a kopať sem prichádzali väčšinou Slováci.
The new republic needed the coal and built for it. Between the wars the pit at Handlová became the most important brown-coal working in Slovakia, and on 20 December 1931 a railway was opened east out of the valley to Horná Štubňa in the Turiec, carried through the mountains by the Bralský tunnel, more than three kilometres long. Mining colonies — terraced houses for miners' families — went up along the valley floor, and the shape of the town today is theirs. The census of 1930 counted 10,442 people in Handlová, about half of them German: in thirty years the incomers had turned a German town into a bilingual one.Nová republika uhlie potrebovala a stavala preň. Medzi vojnami sa baňa v Handlovej stala najvýznamnejším hnedouhoľným pracoviskom na Slovensku a 20. decembra 1931 otvorili železnicu na východ z doliny do Hornej Štubne v Turci, vedenú cez hory vyše trojkilometrovým Bralským tunelom. Popri dne doliny vyrástli banícke kolónie — radové domy pre rodiny baníkov — a dnešný tvar mesta je ich dielom. Sčítanie v roku 1930 napočítalo v Handlovej 10 442 ľudí, z toho asi polovicu Nemcov: prisťahovalci urobili za tridsať rokov z nemeckého mesta dvojjazyčné.
From 1939 the town lay in the Slovak State, allied to Nazi Germany. Handlová's German-speaking majority stood on the favoured side of that alliance, and the pit worked on, because a war needs coal. When the Slovak National Uprising broke out at the end of August 1944 the upper Nitra was insurgent country and the hills above the town filled with partisans — one unit, formed on 28 August 1944 from German anti-fascists, took the name Thälmann; the partisans cut the Prievidza–Handlová railway on 15 October 1944 and twice brought down the power line to Nováky. Handlová had 12,800 inhabitants in 1943 and about 4,000 in 1945: the German population fled or was evacuated as the front approached, and those who stayed were expelled after the war under the Czechoslovak decrees. Soviet troops came through the valley in the first days of April 1945, and a community that had lived here since 1376 ended within a year; its survivors resettled together at Voerde in Germany.Od roku 1939 ležalo mesto v Slovenskom štáte spojenom s nacistickým Nemeckom. Nemecká väčšina Handlovej stála na zvýhodnenej strane tohto spojenectva a baňa fungovala ďalej, lebo vojna potrebuje uhlie. Keď koncom augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, horná Nitra bola povstalecká a kopce nad mestom sa naplnili partizánmi — jeden oddiel, vytvorený 28. augusta 1944 z nemeckých antifašistov, si dal meno Thälmann; partizáni 15. októbra 1944 prerušili trať Prievidza – Handlová a dvakrát zhodili elektrické vedenie do Novák. Handlová mala v roku 1943 12 800 obyvateľov a v roku 1945 asi 4 000: nemecké obyvateľstvo pred blížiacim sa frontom ušlo alebo bolo evakuované a tí, čo zostali, boli po vojne vysídlení na základe československých dekrétov. Sovietske vojská prešli dolinou v prvých aprílových dňoch roku 1945 a spoločenstvo, ktoré tu žilo od roku 1376, sa za jediný rok skončilo; jeho preživší sa spoločne usadili vo Voerde v Nemecku.
The pit was nationalised and Handlová was repopulated with Slovak families from all over the country; in 1960 it was granted the status of a town. In December of that same year the slope above it began to move. The Handlová landslide ran from 11 December 1960 to 30 May 1961, destroyed about 150 houses, tore up two kilometres of road and cut the water and power lines; the drainage and stabilisation works carried out afterwards are still taught in Slovak universities as a case study in engineering geology. For forty years after that the town did what the plan told it to do — dig — and the plan never asked what would happen when the seam ran out.Baňu znárodnili a Handlovú znova zaľudnili slovenské rodiny z celej krajiny; v roku 1960 získala štatút mesta. V decembri toho istého roka sa svah nad ňou pohol. Handlovský zosuv trval od 11. decembra 1960 do 30. mája 1961, zničil asi 150 domov, roztrhal dva kilometre cesty a prerušil vodovod aj elektrinu; odvodňovacie a sanačné práce, ktoré po ňom nasledovali, sa na slovenských vysokých školách dodnes učia ako učebnicový príklad inžinierskej geológie. Ďalších štyridsať rokov robilo mesto to, čo mu prikázal plán — kopalo — a plán sa nikdy nespýtal, čo bude, keď sa sloj minie.
The Velvet Revolution of November 1989 removed the guaranteed customer. Handlová's coal was expensive to dig and had essentially one buyer, the power station at Nováky, so from now on somebody had to decide every few years whether it was still worth paying for. The town went on mining and the pit remained the district's biggest employer, but everyone in the valley now knew the industry had an end, even if nobody would say which year. Young people began to leave, which is the quietest and most permanent thing that happens to a town like this.Nežná revolúcia v novembri 1989 zrušila istého odberateľa. Handlovské uhlie sa ťažilo draho a malo v podstate jediného zákazníka, elektráreň v Novákoch — odteraz musel niekto každých pár rokov rozhodnúť, či sa to ešte oplatí platiť. Mesto ťažilo ďalej a baňa ostala najväčším zamestnávateľom okresu, ale v doline už každý vedel, že priemysel má svoj koniec, aj keď nikto nepovedal, ktorý rok to bude. Mladí ľudia začali odchádzať — a to je najtichšia a najtrvalejšia vec, ktorá sa takémuto mestu môže stať.
On 10 August 2009 a fire in an abandoned working set off an explosion of accumulated gas about 330 metres underground at the Handlová pit, and twenty miners were killed; it remains the worst mining accident in independent Slovakia, and the country held a day of national mourning. At the end of 2023 the state stopped paying for electricity made from Slovak lignite, and mining in the upper Nitra was wound down for good. Handlová now lives on light manufacturing built on former mining land, on forestry and on commuting to Prievidza, with a state transformation programme paying for retraining and an industrial park. On 15 May 2024 the town was in the world's news for another reason: the prime minister of Slovakia, Robert Fico, was shot and badly wounded outside the House of Culture after a government meeting held here, and survived.10. augusta 2009 sa v opustenom diele handlovskej bane rozhorel požiar, nahromadené plyny vybuchli asi 330 metrov pod zemou a zahynulo dvadsať baníkov; je to najhoršia banská nehoda samostatného Slovenska a krajina vyhlásila deň štátneho smútku. Koncom roka 2023 štát prestal platiť elektrinu z domáceho hnedého uhlia a ťažba na hornej Nitre sa definitívne skončila. Handlová dnes žije z ľahkej výroby na bývalých banských pozemkoch, z lesníctva a z dochádzania do Prievidze, pričom štátny transformačný program platí rekvalifikácie a priemyselný park. 15. mája 2024 sa mesto dostalo do svetových správ z iného dôvodu: pred Domom kultúry po výjazdovom rokovaní vlády postrelili predsedu vlády Roberta Fica — bol ťažko zranený a prežil.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.