Culture in Dolný KubínKultúra v Dolnom Kubíne

The year in Dolný KubínRok v Dolnom Kubíne

The fixed point of the year is Hviezdoslavov Kubín, first held in 1954: a national competition in reciting poetry and prose that has brought schoolchildren from the whole country to Orava ever since. It is the rare case of a small town owning a national institution outright. Being turned into a compulsory school exercise is a strange fate for a poet who chose his own language against the pressure of his schooling, but the competition has kept his name in every classroom in Slovakia.Pevným bodom roka je Hviezdoslavov Kubín, prvý raz usporiadaný v roku 1954: celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy, na ktorú odvtedy prichádzajú na Oravu školáci z celej krajiny. Je to zriedkavý prípad, keď malé mesto vlastní celoštátnu inštitúciu. Stať sa povinným školským cvičením je čudný osud pre básnika, ktorý si svoj jazyk vybral proti tlaku vlastného školstva, ale súťaž udržala jeho meno v každej slovenskej triede.

The older calendar was made of fairs. On 14 May 1632 Count Gašpar Illésházy freed the townspeople from labour service for four hundred gold a year and raised the place to a market town, and on 14 December 1633 Ferdinand II confirmed its right to hold annual fairs; Charles VI added another privilege in 1712. A market is exactly what separates a village from a town, because it is a place outsiders come to buy.Starší kalendár bol postavený na jarmokoch. Štrnásteho mája 1632 oslobodil gróf Gašpar Illésházy mešťanov od panských robôt za štyristo zlatých ročne a povýšil obec na mestečko a 14. decembra 1633 potvrdil Ferdinand II. jeho právo na výročné jarmoky; Karol VI. pridal ďalšie privilégium v roku 1712. Trh je práve to, čo odlišuje dedinu od mesta, lebo je to miesto, kam prichádzajú kupovať cudzí.

Where culture livesKde žije kultúra

The county house on the main square is now the Orava Gallery, whose collections run from Gothic panel painting through to twentieth-century Slovak art. For a valley that was poor for most of its history, that is a serious holding, and it sits in the building that used to run the place.Župný dom na hlavnom námestí je dnes Oravskou galériou, ktorej zbierky siahajú od gotického tabuľového maliarstva až po slovenské umenie dvadsiateho storočia. Na dolinu, ktorá bola väčšinu svojich dejín chudobná, je to vážny fond, a sídli v budove, ktorá kedysi celý kraj spravovala.

The library is the town's strangest inheritance. Vavrinec Čaplovič, born at Jasenová on 5 August 1778, was a county official who spent his salary and most of his life on books, and in 1839 he gave the whole collection, around fifty thousand volumes, to Orava county on condition that it be kept together and made available to readers. That condition is the entire point: private libraries of this size were normally broken up and auctioned the moment their owner died. A society was formed in 1858 to look after it, the county built a hall for it from 1914, and in 1954 it passed into the care of Matica slovenská.Knižnica je najzvláštnejším dedičstvom mesta. Vavrinec Čaplovič, narodený v Jasenovej 5. augusta 1778, bol župný úradník, ktorý minul plat a väčšinu života na knihy, a v roku 1839 daroval celú zbierku, asi päťdesiattisíc zväzkov, Oravskej stolici s podmienkou, že zostane pokope a bude prístupná čitateľom. Práve tá podmienka je celý zmysel veci: súkromné knižnice takého rozsahu sa po smrti majiteľa bežne rozpredali v dražbe. V roku 1858 vznikol spolok na jej správu, župa jej od roku 1914 stavala vlastnú sálu a v roku 1954 prešla do starostlivosti Matice slovenskej.

The third institution is the Orava Museum, which carries Hviezdoslav's name, works from this town and looks after Orava Castle and the memorial houses at Vyšný Kubín and Jasenová. Its literary museum devoted to the poet opened on 13 November 1954. Beside these three sit the ordinary things every district town has, a cultural centre, a public library, a school of art for children and amateur choirs and folk groups, which we do not name individually because premises and programmes change faster than a page like this does.Treťou inštitúciou je Oravské múzeum, ktoré nesie Hviezdoslavovo meno, pracuje z tohto mesta a spravuje Oravský hrad aj pamätné domy vo Vyšnom Kubíne a v Jasenovej. Jeho literárne múzeum venované básnikovi otvorili 13. novembra 1954. Popri týchto troch stoja bežné veci, ktoré má každé okresné mesto: kultúrne stredisko, verejná knižnica, základná umelecká škola a ochotnícke spevácke a folklórne súbory. Menovite ich neuvádzame, lebo priestory a programy sa menia rýchlejšie ako takáto stránka.

The buildings that carry itBudovy, ktoré ju nesú

The county house exists because of a fire somewhere else. In 1683 soldiers moving through Orava burned Veličná, which had until then been the county's seat, and the courts, records and taxes moved down the road to Dolný Kubín and never went back. The move was settled for good in 1726, when the Orava Composessorate, the company of Thurzo co-heirs that owned the valley jointly, gave ground here for a proper county house. The town owes its rank not to its own growth but to a neighbour's bad night.Župný dom existuje pre požiar inde. V roku 1683 vypálili vojaci prechádzajúci Oravou Veličnú, ktorá bola dovtedy sídlom stolice, a súdy, spisy aj dane sa presťahovali o kus cesty nižšie do Dolného Kubína a už sa nevrátili. Definitívne sa to potvrdilo v roku 1726, keď Oravský komposesorát, spoločenstvo thurzovských dedičov vlastniace dolinu spoločne, poskytlo tu pozemok na riadny župný dom. Mesto teda nevďačí za svoje postavenie vlastnému rastu, ale zlej noci suseda.

The square itself is younger than it looks. It burned twice in the 1890s, in 1893 and again in 1895, and was rebuilt in more or less the shape it has now; on 4 December 1898 the branch railway from Kraľovany reached up the valley and gave the town a station on the way. The hall built for the Čaplovič library from 1914 is the other purpose-built cultural building in the centre, and it is a rare thing anywhere: a house put up for a collection of books rather than for an office.Samotné námestie je mladšie, než vyzerá. V deväťdesiatych rokoch devätnásteho storočia dvakrát vyhorelo, v roku 1893 a znovu v roku 1895, a bolo obnovené zhruba do dnešnej podoby; 4. decembra 1898 dosiahla odbočná železnica z Kraľovian hore dolinou a mesto dostalo cestou stanicu. Sála postavená pre Čaplovičovu knižnicu od roku 1914 je druhou účelovou kultúrnou budovou v centre a je to vzácnosť kdekoľvek: dom postavený pre zbierku kníh, a nie pre úrad.

The writers this town producedSpisovatelia, ktorých toto mesto dalo

Janko Matúška was born in Dolný Kubín on 10 January 1821. As a student at the Lutheran lyceum in Bratislava he joined the walkout of March 1844, when about two dozen students left the school in protest after the church authorities removed Ľudovít Štúr from his teaching post. For that departure he wrote a poem on 5 March 1844 and fitted it to a folk tune, Nad Tatrou sa blýska, whose first two stanzas are the national anthem of Slovakia today. He came home, worked in the court office here from 1870, and died in the town on 11 January 1877.Janko Matúška sa narodil v Dolnom Kubíne 10. januára 1821. Ako študent bratislavského evanjelického lýcea sa pridal k odchodu v marci 1844, keď asi dve desiatky študentov opustili školu na protest proti tomu, že cirkevná vrchnosť odvolala Ľudovíta Štúra z učiteľského miesta. K tomuto odchodu napísal 5. marca 1844 báseň a podložil ju ľudovou melódiou, Nad Tatrou sa blýska, ktorej prvé dve strofy sú dnes slovenskou hymnou. Vrátil sa domov, od roku 1870 pracoval v tunajšej súdnej kancelárii a v meste zomrel 11. januára 1877.

Pavol Országh Hviezdoslav was born at Vyšný Kubín in 1849, practised law at Námestovo from 1875 and moved back to Dolný Kubín in 1899. When the First World War broke out in 1914 he was sixty-five and answered it with Krvavé sonety, the Bloody Sonnets, a cycle attacking not one army but the war itself and the idea that a Christian Europe could do this to itself. They could not be printed in wartime Hungary and appeared only after it was over. It is one of the strongest anti-war works written in Slovak, and it was written in a district town of about two thousand people. He died in the town on 8 November 1921 and is buried here.Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne v roku 1849, od roku 1875 advokátčil v Námestove a v roku 1899 sa vrátil do Dolného Kubína. Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, mal šesťdesiatpäť rokov a odpovedal na ňu Krvavými sonetmi, cyklom, ktorý neútočí na jednu armádu, ale na vojnu samu a na predstavu, že si kresťanská Európa môže niečo takéto urobiť. V uhorských vojnových pomeroch ich nebolo možné vytlačiť a vyšli až po jej skončení. Je to jedno z najsilnejších protivojnových diel napísaných po slovensky a vzniklo v okresnom meste s asi dvomi tisíckami obyvateľov. Zomrel v meste 8. novembra 1921 a je tu aj pochovaný.