The village at the Slovak end of Domica, a cave that carries on under the border and continues in Hungary as Baradla. Kečovo sits on the Silica plateau in the Slovak Karst, in country where nearly all the water is underground.Obec na slovenskom konci Domice — jaskyne, ktorá pokračuje pod hranicou a v Maďarsku vychádza ako Baradla. Kečovo leží na Silickej planine v Slovenskom krase, v krajine, kde je takmer všetka voda pod zemou.
Where it standsKde leží
Kečovo lies on the southern rim of the Silica plateau in the Slovak Karst, a few kilometres from the Hungarian border and roughly fifteen kilometres south of Rožňava. The plateau above it is dry pasture and thin soil over limestone, pitted with sinkholes and with almost no running water on it at all. The same karst runs on south into Hungary as the Aggtelek Karst; in 1995 UNESCO inscribed the two halves together as one transboundary site.Kečovo leží na južnom okraji Silickej planiny v Slovenskom krase, pár kilometrov od maďarskej hranice a zhruba pätnásť kilometrov južne od Rožňavy. Planina nad ním je suchá pastvina a tenká pôda na vápenci, prevŕtaná závrtmi, a tečúca voda na nej takmer nikde nie je. Ten istý kras pokračuje na juh do Maďarska ako Aggtelekský kras a v roku 1995 zapísalo UNESCO obe polovice spoločne ako jednu cezhraničnú lokalitu.
Bare limestone pavement on the karst plateau above KečovoObnažené škrapy na krasovej planine nad Kečovom
Why it is herePrečo práve tu
Villages on a karst plateau stand where water can be reached. Limestone swallows rain — it goes down a sinkhole and reappears as a spring at the plateau's edge — so a settlement here is fixed by a spring, a deep well or a pond puddled into a pocket of clay. That is why there are so few villages up here.Obce na krasovej planine stoja tam, kde sa dá dostať k vode. Vápenec dážď prehltne — voda zmizne v závrte a vyvrie ako prameň na okraji planiny — a tak osadu určuje prameň, hlboká studňa alebo jazierko vyklepané do ílovitého miesta. Toto obmedzenie vysvetľuje, prečo je tu hore obcí tak málo a prečo je každá práve tam, kde je.
The cave under the village was in use long before anyone thought of it as a cave. Neolithic people of the Bükk culture lived in and around its entrance parts, and Domica holds one of the richest records of them anywhere: hearths, pottery, the debris of occupation.Jaskyňu pod obcou ľudia využívali dávno predtým, než ju niekto považoval za jaskyňu. Vo vstupných častiach a okolo nich žili neolitickí ľudia bukovohorskej kultúry a Domica o nich uchováva jeden z najbohatších dokladov vôbec: ohniská, keramiku a bežný odpad obývania.
Domica was entered from the surface in 1926 by the caver Ján Majko and opened to visitors a few years later. Its passages join the Baradla system on the Hungarian side, the two making one of the longest cave systems in this part of Europe. There is no way through: the tour stays in Slovakia.Do Domice sa z povrchu dostal v roku 1926 jaskyniar Ján Majko a o pár rokov neskôr ju sprístupnili verejnosti. Ukázalo sa, že jej chodby sa spájajú so systémom Baradla na maďarskej strane a spolu tvoria jeden z najdlhších jaskynných systémov v tejto časti Európy. Pre návštevníkov cesta cez hranicu nevedie — prehliadka zostáva na Slovensku.
What you actually seeČo naozaj uvidíte
Domica's decoration is not the usual forest of stalactites. Its speciality is flat shield formations and terraced rimstone pools — the Roman Baths, as they are called — with pagoda-shaped stalagmites and drapery between them. The passages are wide and the floor is often water.Výzdoba Domice nie je obvyklý les kvapľov. Jej špecialitou sú ploché štíty a stupňovité sintrové jazierka — takzvané Rímske kúpele — a medzi nimi pagodovité stalagmity a kamenné závesy. Chodby sú široké a dno býva často pod vodou.
When the water is high enough, part of the tour is made by boat along the underground river the explorers named the Styx; when it is not, the same stretch is walked. That depends on the season and the weather and is settled on the day, so a boat ride is not something to promise in advance.Keď je vody dosť, časť prehliadky sa absolvuje na loďke po podzemnej riečke, ktorú objavitelia pomenovali Styx; keď jej dosť nie je, ten istý úsek sa prejde pešo. Závisí to od ročného obdobia a od nedávneho počasia a rozhoduje sa o tom v ten deň, takže plavbu nikomu nesľubujte dopredu.
Above ground the plateau is the other half of a visit. Bare limestone pavements scoured by rain, sinkholes in the pasture and marked paths along the rim make the surface as legible as the cave: what you walk over is the roof of what you walked through.Nad zemou je druhou polovicou návštevy planina. Obnažené škrapy vymyté dažďom, závrty priamo v pastvine a značené chodníky po okraji robia povrch rovnako čitateľným ako jaskyňu: to, po čom kráčate, je strop toho, čím ste prešli.
Living village, not a museumŽivá obec, nie skanzen
Domica is a state show cave with a car park, a ticket desk and guided tours to a timetable, and it closes for part of the winter. It is also an important bat site, and parts are closed for that reason. Group sizes are limited, so in summer book rather than arrive and hope.Domica je štátom sprístupnená jaskyňa s parkoviskom, pokladňou a prehliadkami podľa rozvrhu a časť zimy býva zatvorená. Zároveň je významným zimoviskom netopierov a niektoré jej časti sú preto uzavreté. Veľkosť skupín je obmedzená, takže v lete sa oplatí rezervovať si miesto a nie prísť a dúfať.
The village itself is small, agricultural and almost entirely separate from the cave's traffic: the entrance is outside it and most visitors never see the houses. This is bilingual country — the karst villages along the border are largely Hungarian-speaking, and their churches are Reformed as often as Catholic.Samotná obec je malá, poľnohospodárska a od premávky k jaskyni takmer úplne oddelená: vchod je mimo nej a väčšina návštevníkov domy ani neuvidí. Toto je dvojjazyčný kraj — krasové obce pri hranici sú prevažne maďarsky hovoriace a ich kostoly bývajú rovnako často reformované ako katolícke.
Getting thereAko sa tam dostať
Plešivec, on the Zvolen–Košice railway, is the nearest station; from there the road climbs onto the plateau and runs south through Kečovo to the cave, which is signposted and has its own car park. Buses onto the plateau are sparse, so this is realistically a car journey. The other karst caves are within half an hour.Najbližšou stanicou je Plešivec na trati Zvolen – Košice; odtiaľ cesta vystúpi na planinu a pokračuje na juh cez Kečovo k jaskyni, ktorá je značená a má vlastné parkovisko. Autobusov na planinu chodí málo, takže reálne ide o cestu autom. Ostatné krasové jaskyne sú do pol hodiny.
