A continuous belt along the southern border from the Danube to the Ukrainian corner: the largest minority in the country, with its own schools, university, theatres and bilingual road signs.Súvislý pás pozdĺž južnej hranice od Dunaja po ukrajinský kút: najväčšia menšina v krajine, s vlastnými školami, univerzitou, divadlami a dvojjazyčnými tabuľami.
Where and whyKde a prečo
The Hungarian-speaking population lives in a band along the southern border that is unbroken for most of its length, from the Žitný ostrov east through Nové Zámky, Levice, Lučenec and Rimavská Sobota to Kráľovský Chlmec near the Ukrainian corner. In several districts it is the majority.Maďarsky hovoriace obyvateľstvo žije v páse pozdĺž južnej hranice, ktorý je na väčšine dĺžky súvislý — od Žitného ostrova na východ cez Nové Zámky, Levice, Lučenec a Rimavskú Sobotu až po Kráľovský Chlmec pri ukrajinskom kúte. V niekoľkých okresoch tvorí väčšinu.
This is not the result of migration. The border was drawn in 1920 across a region that had been inside one kingdom for a thousand years, and it left a Hungarian-speaking population on the northern side of it. Everything about the community since — the schools, the parties, the periodic arguments about language laws — follows from that single fact.Nie je to dôsledok sťahovania. Hranicu nakreslili v roku 1920 cez oblasť, ktorá bola tisíc rokov v jednom kráľovstve, a nechali na jej severnej strane maďarsky hovoriace obyvateľstvo. Všetko, čo sa s komunitou odvtedy deje — školy, strany, opakujúce sa spory o jazykových zákonoch — vyplýva z tejto jedinej skutočnosti.
A market square in a bilingual town on the Danubian plainTrhové námestie dvojjazyčného mesta na Podunajskej rovine
Schools, signs and stagesŠkoly, tabule a javiská
Where a minority passes a legal threshold in a municipality, place-name signs and official communication are bilingual, which is why so many southern villages have two names on the way in. Hungarian-language education runs from nursery to secondary school, and the J. Selye University at Komárno teaches in Hungarian.Tam, kde menšina v obci prekročí zákonom stanovený podiel, sú tabule s názvom obce a úradná komunikácia dvojjazyčné — preto má toľko južných dedín pri vjazde dve mená. Vzdelávanie v maďarčine funguje od škôlky po strednú školu a Univerzita J. Selyeho v Komárne vyučuje po maďarsky.
Culture has its own institutions: the Jókai Theatre in Komárno, the Thália in Košice, Hungarian-language press and publishing, and Csemadok, the cultural association that has run village choirs, folk ensembles and libraries since the 1940s.Kultúra má vlastné inštitúcie: Jókaiho divadlo v Komárne, Tháliu v Košiciach, tlač a vydavateľstvá v maďarčine a Csemadok, kultúrny zväz, ktorý od 40. rokov vedie dedinské spevokoly, folklórne súbory a knižnice.
Politics, and everyday lifePolitika a každodennosť
Relations are ordinary most of the time and periodically political. Language laws, school funding and dual citizenship have all produced serious arguments between Bratislava and Budapest, and minority parties have been in Slovak governing coalitions more than once. Neither the friction nor the normality is the whole picture.Vzťahy sú väčšinu času bežné a občas politické. Jazykové zákony, financovanie škôl aj dvojité občianstvo vyvolali medzi Bratislavou a Budapešťou vážne spory a menšinové strany boli viackrát v slovenských vládnych koalíciách. Celým obrazom nie je ani trenie, ani normálnosť.
For a visitor the community is simply the character of southern Slovakia: two languages on the market, Hungarian food alongside Slovak on the same menu, the Reformed church next to the Catholic one, and towns that look and feel like the plain they stand on rather than like the mountains three hours north.Pre návštevníka je komunita jednoducho charakterom južného Slovenska: dva jazyky na trhu, maďarské jedlá vedľa slovenských na tom istom jedálnom lístku, reformovaný kostol vedľa katolíckeho a mestá, ktoré vyzerajú a pôsobia ako rovina, na ktorej stoja, a nie ako hory tri hodiny na sever.
