Malacky · ZáhorieMalacky · Záhorie

Culture in MalackyKultúra v Malackách

A Franciscan church with a copy of the Holy Stairs of Rome, a manor house in a public park, and a district of sand, pine and army ground around them.Františkánsky kostol so vzácnou kópiou rímskych Svätých schodov, kaštieľ vo verejnom parku a okolo nich okres z piesku, borovíc a vojenskej pôdy.

The plain white front of the Franciscan monastery church in Malacky, which holds a copy of the Holy Stairs of Rome
The plain white front of the Franciscan monastery church in Malacky, which holds a copy of the Holy Stairs of Rome.Jednoduché biele priečelie františkánskeho kláštorného kostola v Malackách, v ktorom sa nachádza kópia rímskych Svätých schodov.

The year in MalackyRok v Malackách

Malacky has kept a market calendar by charter since 1566, when the emperor Maximilian II granted it weekly markets and annual fairs; that grant is the moment a village on the road began turning into a town, and market days and fairs are still the oldest thing in its year. What is added around them is the ordinary programme of a district town: church feasts, the school year, the town's commemorations, whatever the cultural centre and the schools put on. We name no festival and no date, because at this size a programme is set a season at a time and the town publishes it itself.Malacky majú trhový kalendár z listiny už od roku 1566, keď im cisár Maximilián II. udelil týždenné trhy a výročné jarmoky; práve toto udelenie je chvíľa, keď sa z dediny pri ceste začalo stávať mesto, a trhy s jarmokmi sú dodnes najstarším bodom ich roka. Okolo nich pribúda bežný program okresného mesta: cirkevné sviatky, školský rok, mestské spomienky a to, čo pripravia kultúrne stredisko a školy. Nemenujeme tu žiadny festival ani dátum, lebo program sa v tejto veľkosti dohaduje zo sezóny na sezónu a mesto ho zverejňuje samo.

The other calendar here is a devotional one. The Franciscan church holds a Scala Sancta, a copy of the Holy Stairs of Rome climbed on the knees, with relics set beneath the treads; very few such stairs exist in this part of Europe and they have drawn pilgrims for more than three centuries. This is a working religious house as well as a monument, so the times when the stairs and the Pálffy crypt beneath the church can be seen vary with the community's own timetable. Check before you travel. Outdoors, the ruin of Plavecký hrad is reached on foot from the village of Plavecké Podhradie below it, and the Morava floodplain west of the town, protected wetland and for forty years a closed border zone, now carries a cycle route; between them lies a large army training area, so not every pine forest around Malacky is somewhere you may walk.Druhý kalendár je tu pútnický. Vo františkánskom kostole sú Sväté schody, kópia rímskej Scala Sancta, po ktorých sa stúpa po kolenách a pod ktorých stupňami sú uložené relikvie; v tejto časti Európy je takých schodov veľmi málo a už vyše troch storočí sem priťahujú pútnikov. Ide o fungujúci rehoľný dom, nielen o pamiatku, takže časy, keď si možno pozrieť schody a pálffyovskú kryptu pod kostolom, sa riadia rozvrhom komunity. Zistite si to vopred. Vonku sa k zrúcanine Plaveckého hradu ide pešo z Plaveckého Podhradia pod ním a lužnou nivou Moravy západne od mesta, chránenou mokraďou a štyridsať rokov uzavretým hraničným pásmom, dnes vedie cyklotrasa; medzi nimi leží rozsiahly vojenský výcvikový priestor, takže nie každý borovicový les okolo Malaciek je miestom, kam sa smie vstúpiť.

Where culture livesKde žije kultúra

The Franciscan church and monastery is the thing to see and the centre of the town's cultural life in the older sense of the word: a plain white seventeenth-century front, the Holy Stairs inside, the Pálffy burial crypt beneath. The Pálffys finished it in 1653 and gave it to the Franciscan order, and a small Záhorie town has been a place of pilgrimage ever since. Nothing else in the district carries that kind of continuity. The Pálffy manor house stands in a public park at the edge of the centre. It served for much of the twentieth century as a hospital and has been restored only in part, which is visible and which the town does not hide; the park around it is the green space people actually use.Františkánsky kostol s kláštorom je tým, čo tu treba vidieť, a v staršom význame slova aj stredobodom kultúrneho života mesta: jednoduché biele priečelie zo sedemnásteho storočia, Sväté schody vnútri a pálffyovská hrobka pod kostolom. Pálffyovci ho dokončili v roku 1653 a odovzdali františkánskej reholi a malé záhorské mesto je odvtedy pútnickým miestom. Nič iné v okrese takú súvislosť nemá. Pálffyovský kaštieľ stojí vo verejnom parku na okraji centra. Väčšinu dvadsiateho storočia slúžil ako nemocnica a obnovený je len sčasti, čo je vidieť a čo mesto ani neskrýva; park okolo neho je zeleňou, ktorú ľudia naozaj používajú.

Beyond those two, Malacky runs what a district town runs: a cultural centre with a hall and a programme, a library, a school of art for children, church music, sports and amateur groups. We name none of them individually, because premises and programmes change faster than a page like this does. It is also honest to say that Bratislava is thirty-five kilometres away with frequent trains, so much of what a town this size would otherwise provide for itself is simply bought in the capital.Okrem nich prevádzkujú Malacky to, čo okresné mesto prevádzkovať má: kultúrne stredisko so sálou a programom, knižnicu, základnú umeleckú školu, chrámovú hudbu, šport a záujmové súbory. Menovite tu neuvádzame ani jedno z nich, lebo priestory a programy sa menia rýchlejšie než takáto stránka. Treba tiež poctivo dodať, že Bratislava je tridsaťpäť kilometrov ďaleko a vlaky idú často, takže veľkú časť toho, čo by si mesto tejto veľkosti inak muselo zabezpečiť samo, si ľudia jednoducho vyberú v hlavnom meste.

The buildings that carry itBudovy, ktoré ju nesú

Everything built here of any scale was built by one family, and the reason is a decision taken in 1622. In that year the emperor Ferdinand II handed the Plavecký estate to Pavol Pálffy, and instead of living in a cold castle on a rock the family settled at Malacky beside the road, built a Renaissance manor house and put the estate offices next to it. The monastery and church followed in 1653. A market town on a main road, with the landlord's house and administration in it, grows differently from a village under a castle, and that is exactly what happened.Všetko, čo tu bolo postavené vo väčšom, postavila jedna rodina, a dôvodom je rozhodnutie z roku 1622. Vtedy cisár Ferdinand II. odovzdal plavecké panstvo Pavlovi Pálffymu a rodina sa namiesto života v studenom hrade na skale usadila v Malackách pri ceste, postavila renesančný kaštieľ a vedľa neho umiestnila panské úrady. V roku 1653 pribudol kláštor s kostolom. Trhové mesto na hlavnej ceste, v ktorom sídli zemepán aj jeho správa, rastie inak než dedina pod hradom, a presne to sa tu stalo.

The castle they left is worth the walk for what it teaches. Plavecký hrad was raised between 1256 and 1273 by Detrich, son of Kunt the town judge of Bratislava, on a limestone spur above the villages under the ridge, as part of Béla IV's push to build in stone after the Mongol invasion of 1241. Its Hungarian name Detrekő, Detrich's rock, remembers the builder; its Slovak name remembers the Plavci, the Cumans, a steppe people settled along this frontier to guard it. In 1398 the whole domain went to Stibor of Stiborice, one of the most powerful lords in the kingdom. It was not the Turks who wrecked it but imperial troops, in 1706, while putting down the uprising of Francis II Rákóczi, and nobody rebuilt it; from then on the estate was run entirely from the flat ground, which is why the town and not the castle has the manor, the park and the offices.Hrad, ktorý opustili, stojí za výstup pre to, čo učí. Plavecký hrad postavil v rokoch 1256 až 1273 Detrich, syn bratislavského richtára Kunta, na vápencovom brale nad dedinami pod hrebeňom, v rámci úsilia Bela IV. stavať po mongolskom vpáde roku 1241 z kameňa. Jeho maďarské meno Detrekő, Detrichova skala, pripomína staviteľa; slovenské meno pripomína Plavcov, teda Kumánov, stepný národ usadený na tejto hranici, aby ju strážil. V roku 1398 pripadlo celé panstvo Stiborovi zo Stiboríc, jednému z najmocnejších pánov kráľovstva. Nezničili ho Turci, ale cisárske vojská v roku 1706 pri potláčaní povstania Františka II. Rákócziho a už ho nikto neobnovil; odvtedy sa panstvo spravovalo výlučne z roviny, a preto má kaštieľ, park a úrady mesto, a nie hrad.

The road, the rails and the wireCesta, koľajnice a ostnatý drôt

Malacky exists because of a road. The long-distance route between the Adriatic and the Baltic, later called the Amber Road, ran up this side of the Little Carpathians past the spot where the town now stands, and the ground itself is poor sand on which pine grows best. The place first appears in writing in 1206, as a stretch of land called Malucha in the frontier belt Slovaks call Záhorie, beyond the hills. Frontier country produced one surprising piece of culture: between 1579 and 1584 one of the earliest printing presses in Slovakia worked up at the castle under Štefan Balaša, turning out calendars, hymn books and the writings of the Protestant author Peter Bornemisza. The railway laid up the Morava valley between 1889 and 1891 then did more for the town than any landlord, linking Bratislava with Břeclav and through it with Vienna, Brno and Budapest; in 1967 the line became the first in Slovakia to be electrified at 25,000 volts.Malacky existujú vďaka ceste. Diaľková trasa medzi Jadranom a Baltom, neskôr nazvaná Jantárová cesta, viedla po tejto strane Malých Karpát okolo miesta, kde dnes mesto stojí, a samotná pôda je chudobný piesok, na ktorom najlepšie rastie borovica. Prvý raz sa miesto spomína v roku 1206 ako kus zeme nazvaný Malucha, v pohraničnom páse, ktorému Slováci hovoria Záhorie, teda za horami. Pohraničie prinieslo jednu prekvapivú kultúrnu vec: v rokoch 1579 až 1584 pracovala na hrade pod Štefanom Balašom jedna z najstarších tlačiarní na Slovensku a vydávala kalendáre, spevníky a spisy protestantského autora Petra Bornemiszu. Železnica postavená dolinou Moravy v rokoch 1889 až 1891 potom urobila pre mesto viac než ktorýkoľvek zemepán, keď spojila Bratislavu s Břeclavou a cez ňu s Viedňou, Brnom aj Budapešťou; v roku 1967 sa trať stala prvou na Slovensku elektrifikovanou napätím 25 000 voltov.

The last thing to shape Malacky was prohibition. From 1918 the new state's defence ministry began buying land from Count Pálffy for military forests and training grounds, and in 1950 the army formalised it as a military district of 277 square kilometres on the Záhorie sands, with the air base at Kuchyňa inside it; for the first time in three centuries the biggest landowner here was not the Pálffys. After 1948 the Morava a few kilometres west became the Iron Curtain, and the floodplain meadows were closed to ordinary people for forty years until soldiers began cutting the wire in December 1989. They turned out to be one of the best-preserved wetlands in Central Europe precisely because nobody had been allowed to build on them, and Vienna, which had been unreachable, was suddenly an hour away.Poslednou vecou, ktorá Malacky sformovala, bol zákaz. Od roku 1918 začalo ministerstvo obrany nového štátu vykupovať od grófa Pálffyho pôdu na vojenské lesy a cvičiská a v roku 1950 to armáda formalizovala vojenským obvodom s rozlohou 277 štvorcových kilometrov na záhorských pieskoch, v ktorom leží aj letecká základňa v Kuchyni; po prvý raz za tri storočia tu najväčším vlastníkom pôdy neboli Pálffyovci. Po roku 1948 sa z Moravy pár kilometrov na západ stala železná opona a lužné lúky boli štyridsať rokov pre bežných ľudí zatvorené, kým v decembri 1989 nezačali vojaci strihať drôt. Ukázalo sa, že sú jednou z najzachovalejších mokradí v strednej Európe práve preto, že na nich štyridsať rokov nikto nesmel stavať, a Viedeň, ktorá bola nedosiahnuteľná, bola zrazu na hodinu cesty.

← Malacky← Malacky

WatchPozrite si

Sixteen videos for Culture in Malacky.Šestnásť videí — Kultúra v Malackách.