Hronsek has a UNESCO monument because of a law meant to humiliate the people who built it. In 1681 the Habsburg court let Lutherans in royal Hungary put up churches again — two to a county, outside the town, of wood, without a tower, and finished inside a single year. The congregation here was allotted a wet field by the river and answered with a cross-shaped church standing on oak piles, with room for about eleven hundred people. It has been standing for three centuries.Hronsek má pamiatku UNESCO vďaka zákonu, ktorý mal jeho staviteľov pokoriť. V roku 1681 dovolil habsburský dvor evanjelikom v Uhorsku opäť stavať kostoly — dva na stolicu, za mestom, z dreva, bez veže a hotové do jediného roka. Tunajšiemu zboru pridelili mokré pole pri rieke a on odpovedal kostolom na pôdoryse kríža, ktorý stojí na dubových pilótach a zmestí sa doň asi tisícsto ľudí. Stojí už tri storočia.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
The Mongol army swept through the Kingdom of Hungary in 1241 and left much of it emptied. King Béla IV spent the rest of his reign putting the country back together: building stone castles, inviting settlers, and granting land to men who would hold it and work it. The first written document about this stretch of the Hron is one of those grants, a donation charter of Béla IV dated to around 1250. Notice what that does and does not tell you: it records a royal decision, not the moment people first lived here, and villages are almost always older than the first page that names them.Mongolské vojsko prešlo Uhorským kráľovstvom v roku 1241 a nechalo veľkú časť krajiny vyľudnenú. Kráľ Belo IV. potom celý zvyšok vlády krajinu skladal dohromady: staval kamenné hrady, pozýval osadníkov a rozdával pôdu tým, čo ju udržia a obrobia. Prvým písomným dokumentom o tomto úseku Hrona je práve jedna z takých donácií — darovacia listina Bela IV. z čias okolo roku 1250. Všimnite si, čo z nej vyplýva a čo nie: zaznamenáva kráľovské rozhodnutie, nie chvíľu, keď tu prví ľudia začali bývať. Dediny bývajú takmer vždy staršie než prvá strana, na ktorej sa spomínajú.
Luther's ideas reached the mining towns of central Slovakia within a few years of 1517, carried by German miners and merchants, and by the middle of the century most of Zvolen county — its nobles, its towns and its villages — was Lutheran. Hronsek belonged to noble families who went the same way as everyone around them. The village's oldest building dates from this period: a fortified manor with a fifteenth-century core, rebuilt in 1576, sitting low in the damp meadow and known ever since as the water manor. Being Lutheran here was completely unremarkable. It would take another hundred years for that to become dangerous.Lutherove myšlienky sa do stredoslovenských banských miest dostali pár rokov po roku 1517, priniesli ich nemeckí baníci a kupci, a do polovice storočia bola väčšina Zvolenskej stolice — jej zemianstvo, mestá aj dediny — evanjelická. Hronsek patril šľachtickým rodinám, ktoré sa vydali tou istou cestou ako všetci naokolo. Z tohto obdobia pochádza najstaršia stavba obce: opevnený kaštieľ s jadrom z pätnásteho storočia, prestavaný v roku 1576, nízko posadený vo vlhkej lúke a odvtedy známy ako vodný kaštieľ. Byť tu evanjelikom nebolo vtedy nič zvláštne. Trvalo ďalších sto rokov, kým sa to stalo nebezpečným.
After a failed conspiracy of Hungarian nobles against the Habsburgs in 1670, the court in Vienna began treating Protestantism itself as disloyalty. Lutheran churches were confiscated by the hundred; in 1673 and 1674 an extraordinary tribunal at Pressburg — today's Bratislava — summoned Protestant ministers and schoolmasters and told them to convert, give up their office, or leave the country, and those who refused were condemned. In 1675 a group of them, traditionally counted as forty-two, was marched across Europe to Naples and sold as galley slaves; the Dutch admiral Michiel de Ruyter freed the survivors in 1676, and Slovak Lutherans have remembered it ever since. What finally forced the emperor to negotiate was the uprising of Imre Thököly, and the bargain struck at the Diet of Sopron in 1681 is the reason this village has the church it has.Po nevydarenom sprisahaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom v roku 1670 začal viedenský dvor pokladať samotný protestantizmus za nespoľahlivosť. Evanjelické kostoly zhabali po stovkách; v rokoch 1673 a 1674 predvolal mimoriadny súd v Prešporku — dnešnej Bratislave — evanjelických farárov a učiteľov a dal im na výber: konvertovať, vzdať sa úradu, alebo odísť z krajiny. Kto odmietol, bol odsúdený. V roku 1675 hnali skupinu z nich, tradične sa uvádza štyridsaťdva mužov, cez Európu do Neapola a predali ich na galeje; tých, čo prežili, oslobodil v roku 1676 holandský admirál Michiel de Ruyter a slovenskí evanjelici na to odvtedy nezabudli. Cisára napokon donútilo rokovať povstanie Imricha Tököliho a dohoda, ktorú priniesol šopronský snem roku 1681, je dôvodom, prečo má táto obec taký kostol, aký má.
Articles 25 and 26 of the Sopron diet allowed the Lutherans of eleven counties two churches each and laid down how they might be built: on the edge of the village and off the town's ground, entirely of wood and without metal parts, on a stone footing no more than a foot high, with no tower — and so no bells on the church itself — with the door not opening onto the street, and finished within one year. In Zvolen county the two permitted places were Hronsek and Ostrá Lúka. The plot allotted here was wet ground by the river, so the builders drove oak piles and set the church on them, because oak kept permanently under water does not rot; they raised it in 1725 and 1726, in effect a single building season, and put up a free-standing wooden belfry beside it since the church was allowed no tower. Thirty-eight articular churches went up in place of the 888 that had been taken away, and only five wooden ones survive. When Joseph II's Patent of Toleration lifted the restrictions in 1781, most congregations built themselves something taller with a tower and bells; Hronsek kept its wooden church, which is why there is anything here to visit.Články 25 a 26 šopronského snemu priznali evanjelikom v jedenástich stoliciach po dva kostoly a určili, ako smú vyzerať: na okraji obce a mimo mestského chotára, celé z dreva a bez kovových súčastí, na kamennej podmurovke nie vyššej ako stopa, bez veže — a teda aj bez zvonov na samotnom kostole —, so vchodom, ktorý neústi na ulicu, a hotové do jedného roka. Vo Zvolenskej stolici boli povolené dve miesta: Hronsek a Ostrá Lúka. Pridelený pozemok bol tu mokrý breh pri rieke, a tak stavitelia zarazili dubové pilóty a kostol postavili na ne — dub trvale pod vodou nehnije. Zvládli to v rokoch 1725 a 1726, teda v podstate za jednu stavebnú sezónu, a vedľa postavili samostatne stojacu drevenú zvonicu, keďže kostol vežu mať nesmel. Namiesto 888 zhabaných kostolov vzniklo artikulárnych tridsaťosem a drevených z nich stojí päť. Keď tolerančný patent Jozefa II. v roku 1781 obmedzenia zrušil, väčšina zborov si postavila niečo vyššie, s vežou a zvonmi; Hronsek si nechal drevený kostol — a preto je sem dnes vôbec za čím chodiť.
After 1867 the Kingdom of Hungary ran its own internal affairs inside the monarchy, and its governments pushed hard to make Hungarian the language of every school and office. The three Slovak grammar schools were closed in 1874 and 1875, and the cultural society Matica slovenská with them; in that climate the Lutheran parish was one of the few places where Slovak was still preached, sung and written down every single week. Hronsek itself was a small farming village — a census in 1828 had counted 67 houses and 508 people — with almost no work beyond the fields. In the decades before 1914 a great many families from villages like this one left central Slovakia for America.Po roku 1867 si Uhorsko spravovalo vnútorné veci samo a jeho vlády tvrdo presadzovali, aby sa maďarčina stala jazykom každej školy a každého úradu. V rokoch 1874 a 1875 zatvorili tri slovenské gymnáziá a spolu s nimi aj Maticu slovenskú; v takomto ovzduší bola evanjelická fara jedným z mála miest, kde sa po slovensky každý týždeň kázalo, spievalo a písalo. Samotný Hronsek bol malou roľníckou dedinou — súpis z roku 1828 tu napočítal 67 domov a 508 ľudí — a práce mimo poľa takmer nebolo. V desaťročiach pred rokom 1914 odišlo z dedín, ako je táto, do Ameriky veľmi veľa rodín.
The Habsburg monarchy collapsed in 1918 and Hronsek became part of Czechoslovakia, a state in which Slovak was suddenly an official language and Slovak schools opened everywhere. The village stayed small and agricultural, but it sat on the road and the railway between two growing towns, Zvolen and Banská Bystrica, and people began travelling to work instead of farming at home. The wooden church, which for two hundred years had been a monument to what Lutherans were forbidden to do, started to be looked at as architecture.Habsburská monarchia sa v roku 1918 rozpadla a Hronsek sa stal súčasťou Československa — štátu, v ktorom sa slovenčina zrazu stala úradným jazykom a slovenské školy vznikali všade. Obec zostala malá a roľnícka, ležala však na ceste aj na železnici medzi dvoma rastúcimi mestami, Zvolenom a Banskou Bystricou, a ľudia začali za prácou dochádzať namiesto toho, aby gazdovali doma. Na drevený kostol, ktorý dvesto rokov pripomínal, čo evanjelici nesmeli, sa začalo hľadieť ako na architektúru.
From 14 March 1939 this was the wartime Slovak State, an authoritarian one-party regime allied to Nazi Germany. On 29 August 1944 the Slovak National Uprising broke out with Banská Bystrica as its capital, and Hronsek lay in the middle of insurgent territory — six kilometres downstream, at Sliač, was Tri duby, the airfield through which Soviet aircraft flew in weapons and a Czechoslovak fighter squadron flew in to fight. German troops crushed the open uprising and took Banská Bystrica on 27 October 1944, and the reprisals followed: at Kremnička, on the edge of Banská Bystrica a few kilometres up this same road, 747 people were shot into anti-tank ditches on nine separate days between 5 November 1944 and 19 February 1945, and at Nemecká in the upper Hron valley more were killed and burned in a lime kiln between 4 and 11 January 1945. The front arrived in March: Soviet and Romanian troops took Zvolen on 14 March 1945 and Banská Bystrica on 25 March, so Hronsek, which lies between the two, changed hands inside that fortnight.Od 14. marca 1939 tu bol vojnový Slovenský štát, autoritatívny režim jednej strany spojený s nacistickým Nemeckom. 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie s centrom v Banskej Bystrici a Hronsek ležal priamo v povstaleckom území — šesť kilometrov po prúde, pri Sliači, bolo letisko Tri duby, cez ktoré prilietali sovietske zbrane a priletela aj československá stíhacia letka. Nemecké vojská otvorené povstanie rozdrvili a 27. októbra 1944 obsadili Banskú Bystricu; nasledovali represálie. V Kremničke na okraji Banskej Bystrice, pár kilometrov hore touto cestou, zastrelili v deviatich rôznych dňoch medzi 5. novembrom 1944 a 19. februárom 1945 do protitankových zákopov 747 ľudí; v Nemeckej v hornom Pohroní ďalších medzi 4. a 11. januárom 1945 zabili a spálili vo vápenke. Front prišiel v marci: sovietske a rumunské vojská oslobodili 14. marca 1945 Zvolen a 25. marca Banskú Bystricu, takže Hronsek, ktorý leží medzi nimi, sa v tom polmesiaci ocitol za frontom.
After February 1948 the communist state put the fields into a farming cooperative, took the manor houses from their owners, and kept steady pressure on the churches: clergy had to be approved by the state, church schools were closed, and going to church quietly counted against you at work and at school. The Lutheran congregation at Hronsek went on meeting in its wooden church anyway, and that is the main reason the building was maintained at all — an empty monument decays, a used one gets its roof mended. The village turned into a commuter settlement: most working people took the bus or the train into Zvolen or Banská Bystrica and came home in the evening.Po februári 1948 dal komunistický štát polia do družstva, kaštiele ich majiteľom odobral a na cirkvi tlačil vytrvalo: duchovných musel schvaľovať štát, cirkevné školy zatvorili a chodenie do kostola sa človeku ticho pripomínalo v práci aj v škole. Evanjelický zbor v Hronseku sa vo svojom drevenom kostole schádzal ďalej, a to je hlavný dôvod, prečo sa stavba vôbec udržiavala — prázdna pamiatka chátra, používaná dostane opravenú strechu. Z obce sa medzitým stalo sídlo, odkiaľ sa dochádza: väčšina pracujúcich sadala na autobus alebo na vlak do Zvolena či Banskej Bystrice a domov sa vracala večer.
In 2008 UNESCO inscribed the church and its belfry on the World Heritage List among the Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area — nine buildings in eight villages, Roman Catholic, Lutheran and Greek Catholic together. The water manor down the road came out of a restoration lasting twenty-six years in 2016. Nothing here has been staged for visitors: the church stands in its own fenced ground at the edge of the houses, it belongs to a working parish, and getting inside means the right season, a guide, and usually a phone call first. The exterior, which is most of the point, can be seen at any hour of any day.V roku 2008 zapísalo UNESCO kostol aj zvonicu do zoznamu svetového dedičstva medzi Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka — deväť stavieb v ôsmich obciach, rímskokatolíckych, evanjelických aj gréckokatolíckych. Vodný kaštieľ o kúsok ďalej vyšiel v roku 2016 z obnovy, ktorá trvala dvadsaťšesť rokov. Pre návštevníkov tu nikto nič neinscenoval: kostol stojí na okraji zástavby vo vlastnom oplotenom areáli, patrí fungujúcemu zboru a dostať sa dnu znamená správnu sezónu, sprievodcu a spravidla telefonát vopred. Exteriér, ktorý je väčšinou toho, o čo ide, si pozriete v ktorúkoľvek hodinu ktoréhokoľvek dňa.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.