HnúšťaHnúšťa

Where it standsKde leží

Hnúšťa lies in the Rimava valley in Malohont, roughly twenty-five kilometres north of Rimavská Sobota, at the confluence where the Klenovská Rimava comes in from the west. The Veporské hills of the Slovak Ore Mountains rise on both sides, the valley floor is narrow, and the town is strung along it rather than gathered around a square.Hnúšťa leží v Rimavskej doline v Malohonte, zhruba dvadsaťpäť kilometrov severne od Rimavskej Soboty, na sútoku, kde zo západu priteká Klenovská Rimava. Po oboch stranách sa dvíhajú Veporské vrchy Slovenského rudohoria, dno doliny je úzke a mesto je po ňom natiahnuté, nie zoskupené okolo námestia.

It is a threshold place: Malohont and its villages behind it to the south, the mountains and Horehronie beyond the ridges to the north, and forest in every direction that is not the road.Je to miesto na rozhraní: za ním na juh Malohont a jeho dediny, za hrebeňmi na sever hory a Horehronie, a všade tam, kde nie je cesta, les.

The storyHistória

Iron was worked here long before there was a town. Hammer mills stood on the streams, charcoal came from the beech woods, ore was brought down from the Ore Mountains, and the settlements of this valley existed to feed that trade. In the nineteenth century the valley's ironworking was drawn into the Rimava company that ran the furnaces at Tisovec, and the railway came up the valley with it.Železo sa tu spracúvalo dávno predtým, než tu bolo mesto. Na potokoch stáli hámre, drevené uhlie prichádzalo z bučín, rudu privážali z Rudohoria a osady tejto doliny existovali preto, aby toto remeslo živili. V devätnástom storočí sa železiarstvo doliny dostalo do rimavskej spoločnosti, ktorá prevádzkovala pece v Tisovci, a s ňou prišla hore dolinou aj železnica.

The twentieth century made Hnúšťa a factory town. A chemical works was built here and enlarged after the Second World War, magnesite was mined and burned in the valleys around, blocks of flats went up for the workforce, and the place was raised to town status. Most of that industry contracted sharply after 1989, and the town has been smaller and quieter since.Dvadsiate storočie z Hnúšte urobilo továrenské mesto. Postavili tu chemický závod, po druhej svetovej vojne ho rozšírili, v okolitých dolinách sa ťažil a pálil magnezit, pre robotníkov vyrástli panelové domy a obec povýšili na mesto. Väčšina tohto priemyslu sa po roku 1989 prudko zmenšila a mesto je odvtedy menšie a tichšie.

What to seeČo vidieť

Hnúšťa is a working town rather than a monument town and does not pretend otherwise: a Lutheran church and a Catholic one, a main street, the old industrial ground by the river. What it offers is a base — the Rimava valley above and below it, the Vepor ridges either side, and the villages that hold the region's real treasures.Hnúšťa je pracovné, nie pamiatkové mesto a netvári sa inak: evanjelický a katolícky kostol, hlavná ulica, stará priemyselná plocha pri rieke. Ponúka predovšetkým východisko — Rimavskú dolinu nad sebou i pod sebou, veporské hrebene po oboch stranách a dediny, v ktorých sú skutočné poklady kraja.

Klenovec, a few kilometres west up its own valley, is the first of those: a large village of Malohont with a living tradition of folk music and costume, and a cheese named after it. Klenovecký syrec is a semi-hard raw-milk cheese made here since about 1850 and stamped with a four-leaf clover; it has been protected under its own name across the European Union since 2015.Prvým z nich je Klenovec, pár kilometrov na západ hore vlastnou dolinou: veľká malohontská obec so živou tradíciou ľudovej hudby a krojov a s vlastným syrom. Klenovecký syrec je polotvrdý syr zo surového mlieka, ktorý sa tu vyrába približne od roku 1850 a značí sa vzorom štvorlístka; od roku 2015 je v celej Európskej únii chránený pod svojím menom.

South down the valley are the Gothic village churches of Gemer — Rimavské Brezovo, Rimavská Baňa, Kraskovo and others within half an hour — small medieval churches whose interiors keep fourteenth- and fifteenth-century wall paintings, largely because the villages were too poor to redecorate. Most are kept locked and opened by a key-holder living nearby, so ask locally before setting out.Južne po doline stoja gotické dedinské kostolíky Gemera — Rimavské Brezovo, Rimavská Baňa, Kraskovo a ďalšie do polhodiny cesty — malé stredoveké kostoly, v ktorých sa zachovali nástenné maľby zo štrnásteho a pätnásteho storočia, a to najmä preto, že obce boli príliš chudobné na prestavby. Väčšina býva zamknutá a otvára ich kľúčnik z dediny, preto sa pred cestou informujte na mieste.

Work and industryPráca a priemysel

Smaller manufacturers work parts of the old industrial site today, alongside forestry and sawmilling, which this valley will always have. None of it employs on the scale of the plants that stood here fifty years ago.Na častiach starej priemyselnej plochy dnes pracujú menšie výrobné firmy, popri nich lesníctvo a píly, ktoré táto dolina bude mať vždy. Ani jedno z toho nezamestnáva v rozsahu závodov, ktoré tu stáli pred päťdesiatimi rokmi.

Unemployment in this district is among the highest in the country, the population has fallen steadily for a generation, and a large share of working-age people commute to Rimavská Sobota and Brezno or work abroad.Nezamestnanosť v tomto okrese patrí k najvyšším v krajine, počet obyvateľov už generáciu stabilne klesá a veľká časť ľudí v produktívnom veku dochádza do Rimavskej Soboty a Brezna alebo pracuje v zahraničí.

Getting thereAko sa tam dostať

Trains on the branch that runs up the Rimava valley from Jesenské, through Rimavská Sobota to Tisovec, stop at Hnúšťa, and the valley road that carries on over the Zbojská pass to Brezno runs through the town. Buses connect it with Rimavská Sobota, Klenovec and Tisovec.V Hnúšti zastavujú vlaky na odbočnej trati, ktorá vedie hore Rimavskou dolinou z Jesenského cez Rimavskú Sobotu do Tisovca, a mestom prechádza cesta pokračujúca cez sedlo Zbojská do Brezna. Autobusy ho spájajú s Rimavskou Sobotou, Klenovcom a Tisovcom.