Built for the King’s HuntPostavený pre kráľovský lov
Vígľaš was raised in the fourteenth century as a royal hunting castle for the kings of Hungary — a companion piece to Zvolen, a few kilometres west. Between them the two seats commanded the hunt in the enormous forests of the old Zvolen county, and they were built for that purpose rather than for a mountaintop siege: an irregular quadrangle of wings closed around a courtyard, with towers at the corners, standing on a low rise above the Slatina rather than on a crag.Vígľaš vznikol v štrnástom storočí ako kráľovský poľovnícky hrad uhorských panovníkov — náprotivok Zvolena, ktorý leží pár kilometrov na západ. Obe sídla spolu držali lov v obrovských lesoch starej Zvolenskej stolice a boli stavané práve na to, nie na obliehanie kdesi na temene kopca: nepravidelný štvoruholník krídel uzavretý okolo nádvoria, s vežami v nárožiach, postavený na nízkom návrší nad Slatinou, a nie na brale.
The sixteenth and seventeenth centuries turned a hunting lodge into a frontier post. Ottoman raiding parties pushed up from the south into this country, and the castle became one of the places that watched for them; later the anti-Habsburg uprisings that repeatedly swept central Slovakia washed over it as well. Through those same centuries it slipped out of the crown’s hands — pledged away and held by a succession of noble families rather than by the king — and it was never again simply a place where a monarch came to hunt.Šestnáste a sedemnáste storočie premenili poľovnícke sídlo na pohraničnú pevnôstku. Osmanské nájazdy prenikali z juhu do tohto kraja a zámok sa stal jedným z miest, ktoré ich vyhliadali; neskôr cezeň prešli aj protihabsburské povstania, ktoré opakovane zmietali stredným Slovenskom. V tých istých storočiach sa vymkol z rúk koruny — panovník ho dal do zálohy a namiesto kráľa ho držala postupnosť šľachtických rodov — a už nikdy nebol len miestom, kam si panovník chodil zaloviť.
After that the story is one of long, undramatic change: the frontier moved away, the hunt moved on, and the castle settled into the ordinary life of a country seat and then of an estate building. What happened to it in 1945 is the turn the whole page hangs on, and it has a chapter of its own further down. Everything above it is prologue.Ďalej už príbeh plynie dlho a nedramaticky: hranica sa posunula, lov sa presunul inam a zámok sa usadil v bežnom živote vidieckeho sídla a napokon hospodárskej budovy. To, čo sa s ním stalo v roku 1945, je zlom, na ktorom visí celá táto stránka, a má nižšie vlastnú kapitolu. Všetko doterajšie je len predohra.
