Forty years of communismŠtyridsať rokov komunizmu
RužomberokRužomberok
The mills were nationalised, and in 1958 the merged plants became Severoslovenské celulózky a papierne — the North Slovak Cellulose and Paper Works, SCP — which ran the town for the next thirty years and gave it the plume of steam you can see from every surrounding ridge. Hlinka became an unperson: his party had produced the wartime state, so his name went out of public life and his mausoleum was closed. His remains had disappeared in 1945 and have never been found; what became of them is still argued over, and the mausoleum stands empty. The district seat moved to Liptovský Mikuláš, and Ružomberok, for all its size, became a place that made paper rather than decisions.Továrne znárodnili a v roku 1958 sa zo zlúčených závodov stali Severoslovenské celulózky a papierne, SCP — podnik, ktorý mestu tridsať rokov dával prácu aj ten oblak pary, čo vidno z každého okolitého hrebeňa. Z Hlinku sa stal nečlovek: jeho strana urobila vojnový štát, a tak jeho meno zmizlo z verejného života a mauzóleum zavreli. Jeho pozostatky sa stratili už v roku 1945 a dodnes sa nenašli; o tom, čo sa s nimi stalo, sa stále vedú spory a mauzóleum zostáva prázdne. Sídlo okresu sa presťahovalo do Liptovského Mikuláša a Ružomberok — pri všetkej svojej veľkosti — sa stal mestom, kde sa vyrába papier, nie kde sa rozhoduje.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.