Martin · TuriecMartin · Turiec
The town the Slovaks chose as their address: Matica slovenská, the national library, the ethnographic collections of the Slovak National Museum, the largest open-air museum in the country, and a cemetery where much of the nation's literature lies under one avenue of trees.Mesto, ktoré si Slováci zvolili za svoju adresu: Matica slovenská, národná knižnica, národopisné zbierky Slovenského národného múzea, najväčší skanzen v krajine a cintorín, kde pod jednou alejou leží veľká časť slovenskej literatúry.
Martin keeps a calendar of anniversaries that belong to the whole country. The Memorandum of the Slovak Nation was adopted here on 6 and 7 June 1861; Matica slovenská held its first general assembly on 4 August 1863; the Declaration of the Slovak Nation was adopted in the Tatra banka building on 30 October 1918. A law of 24 August 1994 named Martin the centre of the national culture of the Slovaks, a title no other town holds, and those three dates are the reason.Martin si vedie kalendár výročí, ktoré patria celej krajine. Memorandum národa slovenského tu bolo prijaté 6. a 7. júna 1861, Matica slovenská mala prvé valné zhromaždenie 4. augusta 1863 a Deklaráciu slovenského národa prijali v budove Tatra banky 30. októbra 1918. Zákon z 24. augusta 1994 vyhlásil Martin za centrum národnej kultúry Slovákov, titul, aký nemá nijaké iné mesto, a tie tri dátumy sú dôvodom.
Around them runs the working year of a town with unusually many institutions in it: the museums and the library keep their own programmes, the theatre keeps a season, the open-air museum opens on its own timetable. We name no festival and print no dates, because programmes are set a season at a time by the institutions themselves. Above the streets the Martinské hole are ski slopes in winter and a walk in summer.Okolo nich beží pracovný rok mesta s nezvyčajne veľkým počtom inštitúcií: múzeá a knižnica majú vlastné programy, divadlo má sezónu a skanzen otvára podľa vlastného harmonogramu. Nemenujeme tu podujatia ani termíny, lebo programy si zostavujú samotné inštitúcie zo sezóny na sezónu. Nad ulicami sú Martinské hole v zime zjazdovkami a v lete vychádzkou.
Matica slovenská is the reason for most of the rest. Founded in 1863 by public collection, banned in 1875 and its property confiscated, revived on 1 January 1919, turned into a state library by a law of 1954, given its members back in 1968 and stripped of them again in 1973, and returned to an independent membership body from 1991: its history is a fair short history of the country. The Slovak National Library was founded here in 1941, became independent in 2000, and holds the national written heritage at Hostihora.Matica slovenská je dôvodom väčšiny toho ostatného. Založená v roku 1863 z verejných zbierok, zakázaná v roku 1875 aj so zhabaním majetku, obnovená 1. januára 1919, zákonom z roku 1954 premenená na štátnu knižnicu, v roku 1968 jej členstvo vrátili a v roku 1973 opäť zrušili, od roku 1991 sa vracia k samostatnému členskému spolku: jej dejiny sú slušnými krátkymi dejinami krajiny. Slovenská národná knižnica bola založená tu v roku 1941, od roku 2000 je samostatná a na Hostihore spravuje národné písomné dedičstvo.
The ethnographic collections of the Slovak National Museum are in the town, in buildings raised for the purpose: the first, designed by Milan Michal Harminc, opened in 1908 as the first purpose-built Slovak national museum, and a second and much larger one by the same architect was built between 1929 and 1932. The Slovak Chamber Theatre, founded in January 1944, keeps a professional stage here. And on the wooded edge of town at Jahodnícke háje stands the Museum of the Slovak Village, the largest open-air museum in Slovakia, whole log farmsteads carried here from Turiec, Orava, Liptov and the Kysuce; its foundation stone was laid on 5 November 1968.Národopisné zbierky Slovenského národného múzea sú v meste, v budovách postavených priamo na to: prvú, podľa návrhu Milana Michala Harminca, otvorili v roku 1908 ako prvé účelovo postavené slovenské národné múzeum a druhú, oveľa väčšiu, od toho istého architekta stavali v rokoch 1929 až 1932. Slovenské komorné divadlo, založené v januári 1944, tu drží profesionálnu scénu. A na zalesnenom okraji mesta v Jahodníckych hájoch stojí Múzeum slovenskej dediny, najväčší skanzen na Slovensku, celé zrubové usadlosti prenesené sem z Turca, Oravy, Liptova a Kysúc; základný kameň položili 5. novembra 1968.
The parish church of St Martin, early Gothic and built in the second half of the thirteenth century, stands on the site of a rotunda from about 1200 and is the oldest layer in the town; it is also where the town's name comes from. It was Lutheran, with interruptions, from 1544 to 1710, and when the counter-reformation ended the town's Lutherans had lost it for good. They could not build their own until Joseph II's Patent of Toleration allowed it; theirs went up in 1784 and still stands. That Lutheran majority is not incidental: a dictionary of 1851 counted 920 Lutherans here against 164 Catholics.Farský kostol svätého Martina, ranogotický, postavený v druhej polovici 13. storočia, stojí na mieste rotundy z čias okolo roku 1200 a je najstaršou vrstvou mesta; z neho má mesto aj meno. S prestávkami bol evanjelický od roku 1544 do roku 1710 a po skončení protireformácie ho martinskí evanjelici stratili definitívne. Vlastný si mohli postaviť až po tolerančnom patente Jozefa II.; ich kostol vyrástol v roku 1784 a stojí dodnes. Tá evanjelická väčšina nie je vedľajšia: slovník z roku 1851 tu napočítal 920 evanjelikov proti 164 katolíkom.
Very little else is old, because Martin burned: in 1666, on 1 September 1778 almost entirely, and worst of all on 22 April 1843. What it has instead is a civic centre built deliberately in the nineteenth and twentieth centuries: the museum buildings, the Matica houses, the bank where the Declaration was signed. And it has the National Cemetery, which began around 1780 as an ordinary municipal graveyard. It became something else in 1928, when the writer Martin Kukučín was brought back from Croatia and buried there on 29 October, and burying the country's writers and scholars here turned a graveyard into a national institution. It is quieter and more affecting than its reputation suggests.Inak je starého málo, lebo Martin horel: v roku 1666, 1. septembra 1778 takmer celý a najhoršie 22. apríla 1843. Namiesto toho má občianske centrum postavené zámerne v 19. a 20. storočí, teda budovy múzeí, domy Matice a banku, v ktorej bola podpísaná deklarácia. A má Národný cintorín, ktorý okolo roku 1780 vznikol ako obyčajný mestský cintorín. Niečím iným sa stal v roku 1928, keď z Chorvátska priviezli telo spisovateľa Martina Kukučína a 29. októbra ho tu pochovali; zvyk pochovávať tu spisovateľov a učencov premenil cintorín na národnú inštitúciu. Je to tichšie a silnejšie miesto, než jeho povesť napovedá.
None of this was inevitable. The Memorandum of 1861 asked that Slovaks be recognised as a nation, that a self-governing Slovak district be marked out, that Slovak be the language of offices, courts and schools, and that a national cultural institution be founded. The Diet in Pest rejected all of it. So the Slovaks built what needed no permission: Matica, in 1863, paid for by collections from ordinary people, with a Catholic bishop as chairman and a Lutheran superintendent as his deputy. A Slovak Lutheran grammar school opened on 23 September 1866 and the government closed it in 1874, after more than six hundred boys, most of them poor, had passed through it.Nič z toho nebolo samozrejmé. Memorandum z roku 1861 žiadalo, aby boli Slováci uznaní za národ, aby bolo vymedzené samosprávne slovenské okolie, aby bola slovenčina jazykom úradov, súdov a škôl a aby vznikla národná kultúrna ustanovizeň. Snem v Pešti odmietol všetko. Slováci teda postavili to, na čo nepotrebovali povolenie: Maticu, v roku 1863, zaplatenú zbierkami obyčajných ľudí, s katolíckym biskupom ako predsedom a evanjelickým superintendentom ako podpredsedom. Slovenské evanjelické gymnázium tu otvorili 23. septembra 1866 a vláda ho v roku 1874 zavrela, keď ním prešlo vyše šesťsto chlapcov, väčšinou chudobných.
The reply to the ban was to found everything that could not be licensed away: a savings bank in 1868, a printing company in 1869, the women's association Živena the same year, the Slovak Choir in 1872, a publishing and bookselling society in 1886, and in 1893 the Slovak Museum Society, on the initiative of the priest and naturalist Andrej Kmeť. Keep the scale in mind while reading that list. Martin had 2,341 inhabitants in 1880 and 4,113 in 1910. A town that size built a museum, a choir, a bank, a press and a library because the state would not, and that is why the country still keeps its written memory here.Odpoveďou na zákaz bolo založiť všetko, čo sa nedalo úradne zrušiť: sporiteľňu v roku 1868, kníhtlačiarsky spolok v roku 1869, ženský spolok Živena v tom istom roku, Slovenský spevokol v roku 1872, vydavateľský a kníhkupecký spolok v roku 1886 a v roku 1893 Muzeálnu slovenskú spoločnosť z podnetu kňaza a prírodovedca Andreja Kmeťa. Pri čítaní toho zoznamu treba mať na pamäti mierku. Martin mal v roku 1880 dvetisíc tristo štyridsaťjeden obyvateľov a v roku 1910 štyritisíc stotrinásť. Mesto tejto veľkosti postavilo múzeum, spevokol, banku, tlačiareň a knižnicu preto, že štát to neurobil, a preto si krajina dodnes uchováva svoju písomnú pamäť tu.
Sixteen videos for Culture in Martin.Šestnásť videí — Kultúra v Martine.