1938–1943 Cellophane, socks, and a state at warCelofán, ponožky a štát vo vojne

The works kept growing through the break-up of Czechoslovakia and into the Slovak State: cellophane production started in 1938, and in 1939 hosiery manufacture was moved here from Liptovský Mikuláš. For a state with almost no heavy industry of its own, a modern chemical plant under the Tatras was a strategic asset, and what it made went where the war economy needed it. The company went on doing what company towns do — housing, schooling and feeding its own workforce — which is why the Baťa years are remembered here as a golden age even though they ran straight through the worst decade of the century.Závod rástol ďalej cez rozpad Československa aj v slovenskom štáte: roku 1938 sa začala výroba celofánu a roku 1939 sem presunuli výrobu pančúch z Liptovského Mikuláša. Pre štát, ktorý takmer nemal vlastný ťažký priemysel, bola moderná chemička pod Tatrami strategickým majetkom a to, čo vyrobila, šlo ta, kam to vojnové hospodárstvo potrebovalo. Firma pritom robila to, čo firemné mestá robievajú — bývala, učila a živila vlastných ľudí. Preto sa na Baťove roky spomína ako na zlaté časy, hoci prebehli presne cez najhoršie desaťročie storočia.