1412 Pawned to Poland to pay for a warZaložené Poľsku, aby bolo na vojnu

In 1412 King Sigismund of Luxembourg needed money for a war in the south and borrowed it from the Polish king Władysław II Jagiełło. The security was land: thirteen Spiš towns — Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Stráže and Matejovce among them — together with the estates of Ľubovňa, Podolinec and Hniezdne. The towns stayed legally part of Hungary, but they were governed from Ľubovňa castle by a Polish starosta, a royal governor. The loan was never repaid. An arrangement meant to last a few years lasted three hundred and sixty, until 1772 — long enough to shape half the buildings in Spiš and a good deal of how people here still think about borders.Roku 1412 potreboval kráľ Žigmund Luxemburský peniaze na vojnu na juhu a požičal si ich od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského. Zárukou bola pôda: trinásť spišských miest — medzi nimi Poprad, Spišská Sobota, Veľká, Stráže aj Matejovce — a osobitne panstvá Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne. Mestá zostali právne súčasťou Uhorska, spravoval ich však z Ľubovnianskeho hradu poľský starosta, teda kráľovský správca. Pôžičku nikto nesplatil. To, čo malo trvať pár rokov, trvalo tristošesťdesiat rokov, až do roku 1772 — dosť dlho na to, aby to poznačilo polovicu spišských stavieb aj to, ako tu ľudia dodnes rozmýšľajú o hraniciach.