The village between Podbiel and Zuberec, at the mouth of the Studená dolina under the Roháče. It has no reserve and no ticket, and its log houses stand where they were built, among newer ones, on a street people live on.Obec medzi Podbielom a Zubercom, pri ústí Studenej doliny pod Roháčmi. Nemá rezerváciu ani vstupenku a jej zrubové domy stoja tam, kde ich postavili — medzi novšími, na ulici, na ktorej sa býva.
Where it standsKde leží
Habovka lies in the side valley that leaves the Orava river at Podbiel and runs south-east towards the mountains. Zuberec is above it and the road ends beyond that at Zverovka under the Roháče; below it the valley opens to the main Orava road, with the Skorušinské vrchy on the far side.Habovka leží v bočnej doline, ktorá odbočuje od Oravy pri Podbieli a smeruje na juhovýchod k horám. Nad ňou je Zuberec a za ním sa cesta končí na Zverovke pod Roháčmi; pod ňou sa dolina otvára k hlavnej oravskej ceste a hrebeň na druhej strane tvoria Skorušinské vrchy.
The village sits high enough for a long winter and a short growing season, and everything above it belongs to the Tatra National Park. It is the middle of three villages on this one road, and the least visited.Obec leží dosť vysoko na to, aby tu bola dlhá zima a krátke vegetačné obdobie, a všetko nad ňou patrí do Tatranského národného parku. Je prostrednou z troch obcí na tejto jedinej ceste — a najmenej navštevovanou.
A log house in Habovka, its spruce beams weathered black, under winter snowZrubový dom v Habovke s dočierna zvetraným smrekovým drevom pod zimným snehom
Why it is herePrečo práve tu
Habovka was cleared and settled on the Orava Castle estate like its neighbours, on the terms that governed this valley: a stretch of forest, some years free of dues while it was brought down, and a living out of what the slope allowed. That meant sheep and cattle on the pastures and, above all, the forest — felling, floating the timber down to the Orava, sawing it.Habovku vyklčovali a osídlili na panstve Oravského hradu ako jej susedov a za podmienok, ktoré v tejto doline platili: kus lesa, niekoľko rokov bez dávok, kým sa zrúbe, a potom živobytie z toho, čo svah dovolil. Znamenalo to ovce a dobytok na pasienkoch a predovšetkým les — rúbanie, plavenie dreva dolu k Orave, pílenie.
The houses were built of what grew around them: squared spruce beams dovetailed at the corners, on a low stone footing, under a steep roof that was shingle before sheet metal. Orava villages burned regularly, so most of what stands today is nineteenth-century rebuilding on much older plans, and Habovka kept more of it than most villages in the valley. The twentieth century turned it towards the mountains, and it became somewhere people sleep while visiting something else.Domy stavali z toho, čo rástlo okolo: z tesaných smrekových hranolov previazaných v rohoch, na nízkej kamennej podmurovke, pod strmou strechou, ktorá bola pred plechom šindľová. Oravské dediny pravidelne horeli, takže väčšina toho, čo dnes stojí, je prestavba z 19. storočia podľa oveľa starších pôdorysov — a Habovka si toho zachovala viac než väčšina obcí v doline. Dvadsiate storočie ju potom obrátilo k horám a stala sa miestom, kde ľudia prespávajú, keď idú za niečím iným.
What you actually seeČo naozaj uvidíte
This is the third case in a valley that offers all three. Brestová above Zuberec is a museum of buildings carted in from elsewhere; Podbiel is a protected street of log houses standing where they were built; Habovka is neither — original timber in place, scattered singly and in short runs along ordinary lanes, between rendered houses and new roofs.Toto je tretí prípad v doline, ktorá ponúka všetky tri. Brestová nad Zubercom je múzeum, kde každú stavbu na miesto priviezli; Podbiel je chránená ulica zrubových domov stojacich tam, kde ich postavili; Habovka nie je ani jedno — pôvodné drevo na svojom mieste, roztrúsené jednotlivo a v krátkych radoch po bežných uličkách, medzi omietnutými domami, garážami a novými strechami.
Looking at it means walking slowly and reading detail: the corner joint where the beams cross and lock, low doorways, dates cut into a lintel, shingle where it survives and sheet metal where it does not. Spruce weathers here to something close to black, and a wall washed by sixty winters does not look like a restored one.Prezerá sa to pomalou chôdzou a čítaním detailov: rohová väzba, kde sa hranoly krížia a zapadnú do seba, nízke dvere, letopočty vyryté do nadpražia, šindeľ tam, kde vydržal, a plech tam, kde nie. Smrek tu zvetrá do takmer čiernej a stena, ktorú omylo šesťdesiat zím, nevyzerá ako obnovená.
Beyond the houses the valley is the attraction: the walk or the ski track up towards Zuberec and Brestová, and the road on to Zverovka with its paths to the Roháče tarns. High trails inside the national park are closed from the beginning of November to the middle of June, which is not a formality.Za domami je atrakciou samotná dolina: prechádzka alebo bežecká stopa smerom na Zuberec a Brestovú a cesta ďalej na Zverovku s chodníkmi k Roháčskym plesám. Vysoko položené chodníky v národnom parku sú od začiatku novembra do polovice júna zatvorené a nie je to formalita.
Living village, not a museumŽivá obec, nie skanzen
Nothing in Habovka is on show. Every log house is somebody's home or holiday let, there is no ticket and no gate, and the courtesy is the visitor's to supply: photograph from the lane, stay out of yards, keep a camera away from windows. People here work in Tvrdošín, Nižná and Trstená, or in the guesthouses and on the trails.V Habovke nie je nič na obdiv. Každý zrubový dom je niečí domov alebo niečia chalupa na prenájom, nie je tu vstupenka ani brána a celá slušnosť je na návštevníkovi: fotografuje sa z uličky, do dvorov sa nechodí a fotoaparát sa nedáva k oknu. Ľudia tu pracujú v Tvrdošíne, Nižnej a Trstenej alebo v penziónoch a na chodníkoch.
This is one of Slovakia's colder corners and snow lies late. Anything described locally as seasonal is seasonal in earnest; out of season, assume a door is locked until somebody says otherwise.Je to jeden z chladnejších kútov Slovenska a sneh tu leží dlho. Čokoľvek, čo sa tu označí za sezónne, je sezónne naozaj, a mimo sezóny treba predpokladať, že dvere sú zamknuté, kým vám niekto nepovie opak.
Getting thereAko sa tam dostať
Buses run up the valley from Dolný Kubín and Tvrdošín through Podbiel to Habovka and Zuberec, and on to Zverovka in season; the nearest stations are Podbiel and Tvrdošín on the Kraľovany–Trstená branch line. By car it is the signposted turn off the main Orava road at Podbiel.Autobusy chodia dolinou z Dolného Kubína a z Tvrdošína cez Podbiel do Habovky a Zuberca a v sezóne ďalej na Zverovku; najbližšie stanice sú Podbiel a Tvrdošín na odbočnej trati Kraľovany – Trstená. Autom je to značená odbočka z hlavnej oravskej cesty v Podbieli.
