Culture in ŠtúrovoKultúra v Štúrove

The year in ŠtúrovoRok v Štúrove

Štúrovo's year is more strongly seasonal than most Slovak towns'. This is the warmest corner of the country with the longest growing season, the thermal park on the edge of town runs through the summer and empties for the winter, and the passenger boats that link the town with Budapest and Bratislava run in season only. Everything that fills the streets here fills them between spring and autumn.Rok v Štúrove je sezónnejší než vo väčšine slovenských miest. Toto je najteplejší kút krajiny s najdlhším vegetačným obdobím, termálny areál na okraji mesta funguje cez leto a na zimu sa vyprázdni a osobné lode, ktoré mesto spájajú s Budapešťou a Bratislavou, premávajú len v sezóne. Všetko, čo tu naplní ulice, ich naplní medzi jarou a jeseňou.

Within that season the town keeps the ordinary calendar of a Slovak district town — town days, a market before Christmas, church feasts, concerts and exhibitions announced a few weeks ahead — and we are not going to name individual events, because programmes here are set locally and change faster than a page like this does. Check the town's listings, and check the thermal park's opening season separately before you plan a journey around it.V rámci tejto sezóny si mesto drží obyčajný kalendár slovenského okresného mesta — mestské dni, trh pred Vianocami, cirkevné sviatky, koncerty a výstavy ohlásené pár týždňov vopred — a jednotlivé podujatia menovať nebudeme, pretože programy sa tu robia miestne a menia sa rýchlejšie než stránka, ako je táto. Pozrite si oznamy mesta a otváraciu sezónu termálneho areálu si overte zvlášť, ak okolo neho plánujete cestu.

Where culture livesKde žije kultúra

On the Slovak side the fixed points are modest and the town says so itself: a small town museum and the parish church will fill an hour, and the promenade along the Danube another. The museum's subject is a place that has been a ferry, a fort, a bridgehead and a border crossing — more material than the building suggests.Na slovenskej strane sú pevné body skromné a mesto to samo priznáva: malé mestské múzeum a farský kostol zaberú hodinu, promenáda pri Dunaji ďalšiu. Témou múzea je miesto, ktoré bolo prievozom, pevnôstkou, mostným predpolím aj hraničným priechodom — to je viac materiálu, než by budova naznačovala.

Behind those, Štúrovo keeps what a district town keeps: a cultural centre with a hall and a programme, a library, a school of art for children, amateur groups. We name none of them here. Premises and programmes change faster than a page does, and the town's own listings are the only reliable source.Za nimi si Štúrovo drží to, čo si drží okresné mesto: kultúrne stredisko so sálou a programom, knižnicu, základnú umeleckú školu pre deti, amatérske súbory. Nemenujeme ich. Priestory aj programy sa menia rýchlejšie než stránka a oznamy samotného mesta sú jediný spoľahlivý zdroj.

The honest thing to add is that the largest cultural institutions within walking distance of Štúrovo's main street are not in Štúrovo. The basilica on the hill opposite and the collections that go with it are on the Hungarian bank, and since 2007 there has been nothing at all between them and you. A town this size does not compete with that; it lives with it.Úprimné je dodať, že najväčšie kultúrne inštitúcie v dosahu pešej chôdze zo štúrovskej hlavnej ulice nestoja v Štúrove. Bazilika na kopci oproti a zbierky, ktoré k nej patria, sú na maďarskom brehu a od roku 2007 medzi nimi a vami nie je vôbec nič. Mesto tejto veľkosti s tým nesúťaží; žije s tým.

The buildings that carry itBudovy, ktoré ju nesú

The monument here is the bridge. The Mária Valéria bridge opened on 28 September 1895 and turned two towns into one place to live in. It was blown up in 1919, repaired, blown up again in 1944, and then lay in the river for fifty-seven years. It reopened on 11 October 2001, rebuilt on its old stone piers. Ask in Štúrovo what the biggest event of a lifetime was, and this is the answer you get.Pamiatkou je tu most. Most Márie Valérie otvorili 28. septembra 1895 a z dvoch miest urobil jedno miesto na život. V roku 1919 ho vyhodili do vzduchu, opravili, v roku 1944 ho vyhodili znova a potom ležal v rieke päťdesiatsedem rokov. Znovu ho otvorili 11. októbra 2001, postavený nanovo na starých kamenných pilieroch. Opýtajte sa v Štúrove, čo bolo najväčšou udalosťou ich života, a dostanete túto odpoveď.

What the town does not have is an old core. The settlement named in a charter of 1075 was Kokot: ten fishermen's houses on the bank. The fort that gave the town its name for four centuries — Parkan, Párkány — was a palisade with earth piled behind it, built by the Ottomans after Esztergom fell in 1543, and a palisade leaves nothing behind. The battle of October 1683 that ended Ottoman rule over this crossing was fought on the fields here, not in a citadel.Čo mesto nemá, je staré jadro. Osada, ktorú spomína listina z roku 1075, bol Kokot: desať rybárskych domov na brehu. Pevnôstka, ktorá dala mestu na štyri storočia meno Parkan, čiže Párkány, bola palisáda s navŕšenou zeminou, postavená Osmanmi po páde Ostrihomu v roku 1543 — a po palisáde nezostane nič. Bitka z októbra 1683, ktorá tu skončila osmanskú vládu nad prechodom, sa odohrala na okolitých poliach, nie v pevnosti.

So the building that dominates every street in Štúrovo facing the water stands in Hungary, on the hill where a Roman fort called Solva once watched the frontier and where the first Hungarian kings kept their court. This bank has always been the side that looks across.Budova, ktorá ovláda každú štúrovskú ulicu obrátenú k vode, teda stojí v Maďarsku, na kopci, kde kedysi rímska pevnosť Solva strážila hranicu a kde mali prví uhorskí králi svoj dvor. Tento breh bol vždy tou stranou, ktorá sa pozerá naproti.

The name the town was given in 1948Meno, ktoré mesto dostalo v roku 1948

For most of its history the town was Párkány, a name that came from the German word for a palisade fort and was applied to a Turkish one. In 1948 it was renamed Štúrovo, after Ľudovít Štúr, and it is worth knowing who he was, because he is the reason Slovak looks the way it does on this page.Väčšinu svojich dejín sa mesto volalo Párkány — meno pochádza z nemeckého výrazu pre palisádovú pevnôstku, použitého na tureckú. V roku 1948 ho premenovali na Štúrovo, podľa Ľudovíta Štúra, a oplatí sa vedieť, kto to bol, pretože práve on je dôvod, prečo slovenčina na tejto stránke vyzerá tak, ako vyzerá.

In 1843 Štúr, Jozef Miloslav Hurban and Michal Miloslav Hodža agreed a written standard for Slovak based on the speech of central Slovakia, so that Slovaks would have one language instead of several competing spellings. Štúr argued for Slovak schools and Slovak rights in the Hungarian Diet of 1847 and 1848; when the revolution came, his circle raised volunteer units and got nothing for it.V roku 1843 sa Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na spisovnej norme slovenčiny založenej na reči stredného Slovenska, aby Slováci mali jeden jazyk namiesto niekoľkých súperiacich pravopisov. Štúr žiadal slovenské školy a slovenské práva v uhorskom sneme v rokoch 1847 a 1848; keď prišla revolúcia, jeho okruh postavil dobrovoľnícke oddiely a nedostal za to nič.

Nothing in the town's own history connects him to it; he had no particular link with this crossing. But a town on the last stretch of the Danube before the border now carries the name of the man who settled how the language is written, which is a heavier thing to put on a signpost than most towns manage.S mestom samotným ho nespája nič — k tomuto prechodu nemal nijaký zvláštny vzťah. Mesto na poslednom úseku Dunaja pred hranicou však dnes nesie meno človeka, ktorý rozhodol o tom, ako sa píše jazyk. To je na tabuľu s názvom obce ťažšia vec, než unesie väčšina miest.