Two flat basins filled by rivers, a metre or more of wind-blown loess on the hillsides above them, and beneath the largest river island in Europe what is commonly called the biggest groundwater reserve in central Europe.Dve rovinaté kotliny zaplnené riekami, meter aj viac naviatej spraše na svahoch nad nimi a pod najväčším riečnym ostrovom Európy zásoba podzemnej vody, bežne označovaná za najväčšiu v strednej Európe.
Basins and the Danube's deltaPanvy a delta Dunaja
The Danubian Lowland in the south-west and the East Slovak Lowland around Michalovce are subsiding basins: the ground has been sinking for a very long time and rivers have been filling it with gravel, sand and silt for just as long. The fill is hundreds of metres deep, which is why there is no rock anywhere near the surface and no natural hill for fifty kilometres at a stretch.Podunajská nížina na juhozápade a Východoslovenská nížina okolo Michaloviec sú klesajúce panvy: podložie sa už veľmi dlho prepadá a rieky ho rovnako dlho zapĺňajú štrkom, pieskom a kalom. Výplň je stovky metrov hlboká — preto nikde pri povrchu nie je skala a na päťdesiat kilometrov ani prirodzený kopec.
Where the Danube leaves the gap at Devín it drops its load and spreads into a braided inland delta, and Žitný ostrov — the largest river island in Europe — is what it built. The gravel under it holds an enormous body of fresh water, commonly called the biggest such reserve in central Europe and the reason contamination anywhere on that plain is treated as a national issue.Tam, kde Dunaj opúšťa Devínsku bránu, zhadzuje svoj náklad a rozlieva sa do vnútrozemskej delty — a Žitný ostrov, najväčší riečny ostrov Európy, je to, čo tým postavil. Štrk pod ním drží obrovské teleso sladkej vody, bežne označované za najväčšiu takú zásobu v strednej Európe — a preto sa znečistenie kdekoľvek na tej rovine berie ako celoštátna vec.
A loess bank with cellars cut into it above a lowland vineyardSprašová stena s vytesanými pivnicami nad nížinnou vinicou
LoessSpraš
On the slopes above the flat ground lies loess: fine dust blown off the bare landscape of the Ice Age and dropped in layers metres thick. It is soft enough to dig a cellar into with a hand tool, holds water well and drains freely, and it makes the best arable soil in the country.Na svahoch nad rovinou leží spraš: jemný prach odviaty z holej krajiny doby ľadovej a uložený vo vrstvách hrubých niekoľko metrov. Je dosť mäkká na to, aby sa do nej ručne vykopala pivnica, dobre drží vodu aj priepustne odvádza — a tvorí najlepšiu ornú pôdu v krajine.
It is also why the wine cellars of the south are cut into the hillside rather than built, why archaeologists find so many prehistoric settlements on exactly these slopes, and — with volcanic tuff doing the same job further east — why the rock dwellings at Brhlovce were possible.Je to zároveň dôvod, prečo sú vínne pivnice na juhu vytesané do svahu a nie postavené, prečo archeológovia nachádzajú toľko pravekých sídlisk práve na týchto svahoch — a prečo boli, s vulkanickým tufom v tej istej úlohe ďalej na východ, možné skalné obydlia v Brhlovciach.
Záhorie, and what is changingZáhorie a čo sa mení
Záhorie, the lowland strip along the Morava behind the Little Carpathians, is the exception: sand rather than loess, blown into inland dunes and now largely under pine plantation, with peat bogs and seasonal wetlands between them. It looks nothing like the rest of the Slovak lowland and it is worth the detour for that reason alone.Výnimkou je Záhorie, nížinný pás popri Morave za Malými Karpatmi: namiesto spraše piesok, naviaty do vnútrozemských dún a dnes prevažne pod borovicovými lesmi, medzi ktorými sú rašeliniská a sezónne mokrade. Nevyzerá ako zvyšok slovenskej nížiny a už len preto stojí za zachádzku.
The lowlands are also the part of the country most obviously changing. They are the driest ground in Slovakia and getting drier in summer, the drainage works of the last century took most of the wetlands out, and the same fine soil that grows the wheat blows off the fields whenever they are left bare.Nížiny sú aj tou časťou krajiny, ktorá sa najviditeľnejšie mení. Sú najsuchšou pôdou na Slovensku a v lete vysychajú čoraz viac, meliorácie minulého storočia odstránili väčšinu mokradí a tá istá jemná pôda, na ktorej rastie pšenica, sa z polí odvieva vždy, keď zostanú holé.
