Pittsburgh, Cleveland, the anthracite towns of Pennsylvania: between the 1880s and 1914 the Slovak lands sent one of the largest emigrations per head in Europe, and the country that received it helped invent Czechoslovakia.Pittsburgh, Cleveland, antracitové mestá Pensylvánie: medzi 80. rokmi 19. storočia a rokom 1914 vyslali slovenské kraje jedno z najväčších vysťahovalectiev na obyvateľa v Európe — a krajina, ktorá ich prijala, pomohla vymyslieť Československo.
How it workedAko to fungovalo
The movement began in the north-east in the 1870s and 1880s and spread west. Men went first, on a season or two of contract work, meaning to come back with enough to buy land; many did come back, many sent for their families instead, and a great many did both more than once. The Atlantic crossing was routine enough by 1900 that villages had their own chains: one man in a mining town brought his cousins, and a whole valley ended up in one Pennsylvania county.Pohyb sa začal na severovýchode v 70. a 80. rokoch 19. storočia a šíril sa na západ. Najprv išli muži, na sezónu či dve kontraktovej práce, s úmyslom vrátiť sa s peniazmi na kúpu pôdy; mnohí sa vrátili, mnohí si namiesto toho dali doviezť rodiny a veľmi veľa ľudí urobilo oboje, a to viackrát. Cesta cez Atlantik bola okolo roku 1900 taká bežná, že obce mali vlastné reťaze: jeden muž v baníckom meste priviedol bratrancov a celá dolina skončila v jednom pensylvánskom okrese.
The work was heavy industry: anthracite and bituminous coal in Pennsylvania, steel at Pittsburgh, Bethlehem and Cleveland, meatpacking in Chicago, mills in New Jersey and Connecticut. It was dangerous, and the mortality in the mines is a large part of why the emigrant fraternal societies existed at all.Prácou bol ťažký priemysel: antracit a čierne uhlie v Pensylvánii, oceľ v Pittsburghu, Bethleheme a Clevelande, mäsokombináty v Chicagu, továrne v New Jersey a Connecticute. Bola nebezpečná a úmrtnosť v baniach je veľkou časťou dôvodu, prečo vôbec vznikli vysťahovalecké podporné spolky.
A steamer trunk and folded papers on a scrubbed tableLodný kufor a poskladané papiere na vydrhnutom stole
The societies, and 1918Spolky a rok 1918
Those societies are the emigration's most durable institution. The National Slovak Society, the First Catholic Slovak Union and their Lutheran and women's counterparts sold burial and disability insurance to men whose employers offered none, and in doing so built halls, newspapers, choirs and a political voice.Tieto spolky sú najtrvalejšou inštitúciou vysťahovalectva. Národný slovenský spolok, Prvá katolícka slovenská jednota a ich evanjelické a ženské obdoby predávali pohrebné a invalidné poistenie mužom, ktorým zamestnávateľ neponúkal nič — a popritom vybudovali spolkové domy, noviny, spevokoly a politický hlas.
That voice mattered in 1918. The Pittsburgh Agreement, signed in May of that year between Czech and Slovak emigrant organisations and Tomáš Garrigue Masaryk, set out the terms on which Slovaks would join the new state, including autonomy. What the document legally amounted to was argued about for the next twenty years and is argued about still.Tento hlas mal v roku 1918 váhu. Pittsburská dohoda podpísaná v máji toho roku medzi českými a slovenskými vysťahovaleckými organizáciami a Tomášom Garriguom Masarykom stanovila podmienky, za akých sa Slováci pripoja k novému štátu, vrátane autonómie. O tom, čo dokument právne znamenal, sa hádalo ďalších dvadsať rokov — a háda sa dodnes.
Names you may knowMená, ktoré možno poznáte
The best-known individual stories run through the same towns. Jozef Murgaš, a priest from Tajov, worked on wireless telegraphy in his parish at Wilkes-Barre. Andy Warhol's parents left Miková in the north-east and settled in Pittsburgh. Both belong to this migration and neither is exceptional in how they got there.Najznámejšie osobné príbehy vedú cez tie isté mestá. Jozef Murgaš, kňaz z Tajova, pracoval na bezdrôtovej telegrafii vo svojej farnosti vo Wilkes-Barre. Rodičia Andyho Warhola odišli z Mikovej na severovýchode a usadili sa v Pittsburghu. Obaja patria do tejto migrácie a ani jeden sa v spôsobe, akým sa tam dostal, nijako nevymyká.
Canada and Argentina took smaller but real waves, mostly later — the interwar years, when American quotas closed the easier door.Kanada a Argentína prijali menšie, no skutočné vlny, väčšinou neskôr — v medzivojnových rokoch, keď americké kvóty zavreli ľahšie dvere.
