Forty years of communismŠtyridsať rokov komunizmu
PonikyPoniky
Later centuries had limewashed the medieval interior over, and it was restoration work in the twentieth century that brought the 1415 surface back into daylight. That is the usual story of medieval painting in this region: what stayed on view is generally what did not last, and what survived is what somebody once painted over. Meanwhile the land was collectivised into a cooperative farm, the sawmill at Ponická Huta ran until 1970, and people commuted down to work in Banská Bystrica and Zvolen. The church stayed an ordinary parish church throughout, which is why it has no monument staff today.Neskoršie storočia stredoveký interiér prebielili vápnom a povrch z roku 1415 vrátil na svetlo až reštaurátorský výskum v 20. storočí. Taký je obvyklý osud stredovekej maľby v tomto kraji: čo zostalo na očiach, spravidla nevydržalo, a zachovalo sa to, čo kedysi niekto zamaľoval. Medzitým pôdu združstevnili, píla v Ponickej Hute bežala do roku 1970 a ľudia dochádzali za prácou dolu do Banskej Bystrice a do Zvolena. Kostol bol po celý čas bežným farským kostolom — a práve preto pri ňom dnes nie je nijaká pamiatková služba.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.