Čadca · the KysuceČadca · Kysuce
The chief town of a valley settled by shepherds and emptied by emigration, which built its own cultural house by public subscription and named it after a playwright from the next village.Hlavné mesto doliny, ktorú osídlili pastieri a vyprázdnilo vysťahovalectvo — mesta, ktoré si kultúrny dom postavilo z verejnej zbierky a pomenovalo ho po dramatikovi zo susednej dediny.
On 9 January 1778 Queen Maria Theresa granted Čadca the standing of a market town with the right to hold fairs — the legal step that separates a large village from a small town — and the market is still the oldest thing in the town's year. What is on now is the calendar of the administrative centre of a whole valley: markets, a town day, church feasts, school and club events, and the programme of the cultural house. The town's own listings are the thing to check.Deviateho januára 1778 udelila kráľovná Mária Terézia Čadci postavenie mestečka s právom jarmokov — právny krok, ktorý oddeľuje veľkú dedinu od malého mesta — a trh je dodnes najstaršou vecou v mestskom roku. Dnešný kalendár je kalendárom správneho centra celej doliny: trhy, dni mesta, cirkevné sviatky, školské a spolkové podujatia a program kultúrneho domu. Overte si mestské oznamy.
The rest of the year happens outside the town, in the valleys around it. Veľká Rača at Oščadnica, a short drive east, is the valley's main ski centre; in summer the same ridges are quiet walking country with long views into Poland. At Vychylovka, about half an hour east, the open-air museum runs its historic forest railway in season — a narrow-gauge logging line that climbs the hillside by reversing up a series of switchbacks, one of very few still working. Confirm the season before you plan a day around it.Zvyšok roka sa deje mimo mesta, v okolitých dolinách. Veľká Rača v Oščadnici kúsok na východ je hlavným lyžiarskym strediskom doliny a udáva zimu; v lete sú tie isté hrebene tichým turistickým krajom s ďalekými výhľadmi do Poľska. Vo Vychylovke, asi pol hodiny na východ, premáva v sezóne pri skanzene historická lesná železnica — úzkorozchodná zvážnica, ktorá stúpa do svahu úvraťovým spôsobom a patrí k tým veľmi málo takým, čo ešte jazdia. Pred plánovaním dňa si overte sezónu.
The town's cultural house is called Palárikov dom, and how it was built matters as much as what it is. Between 1926 and 1928 the local branch of Matica slovenská raised the money by public subscription and put it up — a poor valley with almost no industry paying for its own hall out of very little. It is named after Ján Palárik, born two villages up the road at Raková on 27 April 1822, a Catholic priest and journalist who became one of the central figures of nineteenth-century Slovak drama.Mestský kultúrny dom sa volá Palárikov dom a to, ako vznikol, je rovnako dôležité ako to, čím je. V rokoch 1926 až 1928 naň miestny odbor Matice slovenskej vyzbieral peniaze verejnou zbierkou a postavil ho — chudobná dolina takmer bez priemyslu si z mála zaplatila vlastnú sálu. Nesie meno Jána Palárika, ktorý sa narodil dve dediny odtiaľto v Rakovej 27. apríla 1822, katolíckeho kňaza a novinára, z ktorého sa stala jedna z najdôležitejších postáv slovenskej drámy devätnásteho storočia.
The Kysuce Museum keeps the valley's history — the wire, the sheep, the emigration — and is worth an hour before you look for anything older in the streets. Its open-air branch at Vychylovka preserves an upland village together with the forest railway. Beyond those, the town has the ordinary equipment of a district seat, described as a category rather than named: a library, a school of art for children, amateur choirs and folk groups, and the halls of the schools. Čadca is a base rather than a monument town, and it says so plainly.Kysucké múzeum v meste uchováva dejiny doliny — drôt, ovce, vysťahovalectvo — a oplatí sa mu venovať hodinu skôr, než začnete v uliciach hľadať čokoľvek staršie. Jeho skanzenová pobočka vo Vychylovke zachováva horskú dedinu spolu s lesnou železnicou. Okrem toho má mesto bežnú výbavu okresného sídla, ktorú opisujeme ako kategóriu a nemenujeme: knižnicu, základnú umeleckú školu, ochotnícke zbory a folklórne skupiny a školské sály. Čadca je skôr východiskom než pamiatkovým mestom a hovorí to priamo.
There is no medieval square here and there was never going to be one. The Kysuce was one of the last corners of the kingdom to be settled, and shepherds settled it, not ploughmen: from the fifteenth century herders moved west along the Carpathian ridges under Wallachian law, whose dues were paid in sheep and cheese instead of grain. Čadca appears in writing for the first time in 1565, and in 1572 the Budatín estate register lists it with a šoltýs, the hereditary headman who recruited the settlers. The name is usually explained from the old word čadiť, to give off smoke, because a farm here had to be burned and cut out of the forest before it was a farm at all.Stredoveké námestie tu nie je a ani nikdy nemalo byť. Kysuce boli jedným z posledných kútov kráľovstva, ktoré sa osídlili, a osídlili ich pastieri, nie oráči: od pätnásteho storočia sa po karpatských hrebeňoch presúvali na západ valasi podľa valaského práva s ľahšími dávkami, ktoré sa platili v ovciach a syre namiesto obilia. Čadca sa v písomnostiach objavuje prvý raz v roku 1565 a v roku 1572 ju budatínsky urbár uvádza so šoltýsom, dedičným richtárom, ktorý osadníkov naverboval a nechal si podiel z toho, čo vyklčovali. Meno sa zvyčajne vysvetľuje zo starého slova čadiť, dymiť, lebo gazdovstvo tu bolo treba najprv vypáliť a vyrúbať z lesa.
A settlement becomes a town by collecting institutions, and Čadca's arrived slowly: a Roman Catholic parish in 1676 with a wooden church, a stone church of St Bartholomew in 1734–35, the first school in 1751, and in 1773 the seat of a district of the Strečno estate. What you actually walk through, though, is an interwar and post-war town — a pedestrian street, a church, offices and housing estates — and the railway is why. The Košice–Bohumín line opened through the valley in 1871, a branch to Zwardoň followed in 1884, a textile factory in 1903, electric street lighting in 1912; district offices went up in 1932–35, and in 1960 the district of Kysucké Nové Mesto was added to Čadca's.Osada sa stáva mestom tým, že zbiera inštitúcie, a Čadci prichádzali pomaly: v roku 1676 rímskokatolícka farnosť s dreveným kostolom, v rokoch 1734 – 1735 kamenný Kostol svätého Bartolomeja namiesto neho, v roku 1751 prvá doložená škola a v roku 1773 sídlo dištriktu strečnianskeho panstva. To, čím však naozaj prechádzate, je medzivojnové a povojnové mesto — pešia ulica, kostol, úrady a sídliská — a na vine je železnica. Košicko-bohumínska trať bola dolinou otvorená v roku 1871, v roku 1884 pribudla odbočka do Zwardońa, v roku 1903 textilka a v roku 1912 elektrické osvetlenie; okresné úrady postavili v rokoch 1932 – 1935 a v roku 1960 pripojili k čadčianskemu okresu aj okres Kysucké Nové Mesto, čím sa mesto stalo centrom celej doliny.
The Kysuce is one of the wettest and poorest-soiled corners of the region — steep grazing, spruce forest, short growing seasons — and poor land pushed people out. Kysuce men became drotári, travelling tinkers who bound cracked clay pots back together with wire and then made and sold wire ware on the road, walking with their tools as far as Russia and across the Atlantic. The trade began in the eighteenth century out of plain need and became the region's best-known folk art; its main collection is at Budatín Castle in Žilina, not here. Ján Palárik put it on a Slovak stage in 1860 in a comedy called Drotár, and followed it in 1862 with his best-known play.Kysuce patria k najdaždivejším a pôdne najchudobnejším kútom kraja — strmé pasienky, smrekový les, krátke vegetačné obdobie — a chudobná pôda ľudí vyháňala. Z kysuckých mužov sa stali drotári, ktorí najprv spájali drôtom popraskané hlinené hrnce a potom drôtený tovar aj vyrábali a predávali na cestách; s náradím došli až do Ruska a za oceán. Remeslo vzniklo v osemnástom storočí z holej núdze a stalo sa najznámejším ľudovým umením kraja; jeho hlavná zbierka je uložená na Budatínskom hrade v Žiline, nie tu. Ján Palárik ho v roku 1860 postavil na slovenské javisko v komédii Drotár a v roku 1862 nasledovala jeho najznámejšia hra.
The same railway that brought industry took the people. Between 1880 and the mid-nineteen-twenties roughly half a million Slovaks emigrated to the United States, most of them to Pennsylvania, and a district of thin soil, big families and no wages was exactly where the wave came from. The strangest thing the valley later made was Christmas: the Okrasa co-operative blew and silvered glass ornaments in Čadca and sold them far beyond Czechoslovakia. Both trades say the same thing about this place — the work here has usually had to be invented.Tá istá železnica, ktorá priniesla priemysel, odviezla ľudí. Medzi rokom 1880 a polovicou dvadsiatych rokov sa do Spojených štátov vysťahovalo približne pol milióna Slovákov, väčšina z nich do Pennsylvánie, a okres s chudobnou pôdou, veľkými rodinami a bez miezd bol presne tým miestom, odkiaľ vlna prichádzala. Najpodivnejšou vecou, akú dolina neskôr vyrábala, boli Vianoce: družstvo Okrasa v Čadci fúkalo a striebrilo sklenené ozdoby a predávalo ich ďaleko za hranice Československa. Obe remeslá hovoria o tomto mieste to isté — prácu si tu bolo treba zvyčajne vymyslieť.
Sixteen videos for Culture in Čadca.Šestnásť videí — Kultúra v Čadci.