1534 · 1556 · 1606 · 1626 The estate stops belonging to the kingPanstvo prestáva patriť kráľovi

In 1534 Ján z Dubovca obtained the castle together with the office of county count and rebuilt it for the age of gunpowder. In 1556 František Thurzo, a mining entrepreneur, leased castle and estate for 18,338 gold pieces, and in 1606 his son Juraj Thurzo — later palatine, the highest officer of the kingdom after the king — obtained the whole thing as permanent hereditary property. Juraj had seven daughters and no surviving son. In 1626 those daughters met at Lietava Castle and founded the Oravský komposesorát, a shareholding company of co-heirs that owned and ran Orava together. It is a genuinely unusual arrangement: not one lord and his heir, but a corporation with an administration, an archive and a payroll, and it lasted three centuries. Almost everything about modern Orava — its forests, its sawmills, its records — passed through that office.V roku 1534 získal hrad spolu s hodnosťou župana Ján z Dubovca a prestaval ho pre vek strelného prachu. Roku 1556 si hrad aj panstvo prenajal banský podnikateľ František Turzo za 18 338 zlatých a v roku 1606 to celé získal jeho syn Juraj Turzo — neskôr palatín, najvyšší úradník kráľovstva hneď po panovníkovi — už do trvalého a dedičného vlastníctva. Juraj mal sedem dcér a nijakého žijúceho syna. V roku 1626 sa tie dcéry zišli na Lietave a založili Oravský komposesorát, podielnickú spoločnosť dedičov, ktorá Oravu vlastnila a spravovala spoločne. Je to naozaj nezvyčajné riešenie: nie jeden pán a jeho dedič, ale korporácia s úradom, archívom a výplatnou listinou — a vydržala tri storočia. Takmer všetko na novodobej Orave, jej lesy, píly aj písomnosti, prešlo cez tú kanceláriu.