A Nation That Still DancesNárod, ktorý stále tancuje
Each summer the natural amphitheatre at Východná fills with embroidered kroj: Slovakia's oldest and largest folklore festival has gathered dancers, pipers and whole village ensembles beneath the Tatras every year since 1953. In Detva, under the broad volcanic dome of Poľana, the Podpoľanie festival answers with a harder-edged mountain tradition — shepherds' dances, twirling valaška axes, and costumes stitched to patterns a great-grandmother would recognise at a glance.Každé leto sa prírodný amfiteáter vo Východnej zaplní vyšívanými krojmi: najstarší a najväčší folklórny festival na Slovensku tu pod Tatrami každoročne už od roku 1953 spája tanečníkov, hudcov i celé dedinské súbory. V Detve, pod rozložitou sopečnou klenbou Poľany, mu podpolianske slávnosti odpovedajú drsnejšou horskou tradíciou — pastierskymi tancami, krútiacimi sa valaškami a krojmi šitými podľa vzorov, ktoré by prababička spoznala na prvý pohľad.
The tradition lives on professional stages as well as village greens: Lúčnica, founded in 1948, and SĽUK, the Slovak state folk-art ensemble, have carried Slovak choreography to theatres around the world. And above it all floats the sound UNESCO inscribed as intangible cultural heritage in 2005 — the fujara, a shepherd's flute nearly as tall as the man who plays it, whose low overtone song once drifted across the sheep pastures of central Slovakia.Tradícia žije nielen na dedinách, ale aj na profesionálnych scénach: Lúčnica, založená v roku 1948, a SĽUK — Slovenský ľudový umelecký kolektív — priniesli slovenskú choreografiu do divadiel po celom svete. A nad tým všetkým sa vznáša zvuk, ktorý UNESCO v roku 2005 zapísalo do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva — fujara, pastierska píšťala takmer taká vysoká ako muž, ktorý na ňu hrá, a jej hlboký alikvotný spev sa kedysi niesol ponad ovčie pasienky stredného Slovenska.
Východná, Pohoda and the festival year →Východná, Pohoda a festivalový rok →
Vlkolínec & wooden Slovakia →Vlkolínec a drevené Slovensko →