The border nobody feels: one state until 1993, mutually intelligible languages, and a hill range shared as a biosphere reserve.Hranica, ktorú nikto necíti: do roku 1993 jeden štát, vzájomne zrozumiteľné jazyky a pohorie zdieľané ako biosférická rezervácia.
One state until 1993Do roku 1993 jeden štát
Czechs and Slovaks lived in one state from 1918 to 1992, with a break during the war, and separated by negotiation rather than referendum. The result is the friendliest border either country has: the languages are mutually intelligible, the television and music cross freely, and a very large number of Slovak students go to Czech universities.Česi a Slováci žili v jednom štáte od roku 1918 do roku 1992, s prestávkou počas vojny, a rozišli sa dohodou, nie referendom. Výsledkom je najpriateľskejšia hranica, akú ktorákoľvek z oboch krajín má: jazyky sú vzájomne zrozumiteľné, televízia a hudba prechádzajú voľne a veľmi veľa slovenských študentov chodí na české vysoké školy.
Practically, that means the border is a sign on a road through a forest. Trains and buses run constantly, and Brno is about ninety minutes from Bratislava, Prague about four hours.Prakticky to znamená, že hranicou je tabuľa na ceste cez les. Vlaky a autobusy premávajú nepretržite, Brno je z Bratislavy asi hodinu a pol a Praha asi štyri hodiny.
Hand-mown orchid meadows in the White CarpathiansRučne kosené orchideové lúky v Bielych Karpatoch
The White CarpathiansBiele Karpaty
The Bílé Karpaty — the White Carpathians — straddle the line north of Trenčín and are a UNESCO biosphere reserve on both sides, protected for their orchid meadows: hay meadows cut by hand for centuries, holding a density of wild orchid species that is unusual anywhere in Europe.Biele Karpaty ležia na hranici severne od Trenčína a sú biosférickou rezerváciou UNESCO na oboch stranách, chránenou pre svoje orchideové lúky: kosené ručne po stáročia a s hustotou druhov divých orchideí, aká je v Európe nezvyčajná.
The folk culture of the Moravian Slovácko region across the line and the Slovak Kopanice and Záhorie are the same tradition split by an administrative decision — the same costume families, the same songs, the same festivals a fortnight apart.Ľudová kultúra moravského Slovácka za čiarou a slovenské Kopanice či Záhorie sú tou istou tradíciou rozdelenou administratívnym rozhodnutím — tie isté kroje, tie isté piesne, tie isté slávnosti s dvojtýždňovým odstupom.
Where to goKam sa vybrať
The nearest Czech cities are Hodonín and Břeclav in the south, a short hop from Skalica and Bratislava; and Ostrava in the north, close to the Kysuce and a post-industrial city that has done more with its mining heritage than most — the Vítkovice ironworks are now a cultural quarter inside the blast furnaces.Najbližšie české mestá sú na juhu Hodonín a Břeclav, kúsok od Skalice a Bratislavy, a na severe Ostrava, blízko Kysúc — postindustriálne mesto, ktoré so svojím banským dedičstvom urobilo viac než väčšina iných: vítkovické železiarne sú dnes kultúrnou štvrťou vnútri vysokých pecí.
If you are travelling on from Slovakia, this is the cheapest and easiest direction to go, and the one where nothing about the trip will feel foreign.Ak zo Slovenska pokračujete ďalej, toto je najlacnejší a najjednoduchší smer — a jediný, kde vám na ceste nič nebude pripadať cudzie.
