The Hardest Century, Told StraightNajťažšie storočie, bez príkras

The 20th Century20. storočie

The Hardest Century, Told StraightNajťažšie storočie, bez príkras

The First Republic lasted twenty years. The Munich Agreement of 30 September 1938 dismembered Czechoslovakia’s defences, and that autumn Slovakia gained political autonomy; by the First Vienna Award of 2 November 1938, arbitrated by Ribbentrop and Ciano, the country ceded southern Slovakia and southern Carpathian Ruthenia — about 12,000 km² and roughly a million inhabitants, Košice included — to Hungary, returned only after 1945. On 14 March 1939, under German pressure, the Slovak assembly declared independence. The wartime Slovak State was an authoritarian one-party regime of Hlinka’s Slovak People’s Party under the Catholic priest Jozef Tiso — and a satellite and ally of Nazi Germany.Prvá republika vydržala dvadsať rokov. Mníchovská dohoda z 30. septembra 1938 rozbila česko-slovenskú obranu a Slovensko získalo na jeseň politickú autonómiu; Prvou viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938, o ktorej rozhodli Ribbentrop a Ciano, prišla krajina o južné Slovensko a južnú Podkarpatskú Rus — približne 12 000 km² a zhruba milión obyvateľov vrátane Košíc — v prospech Maďarska; vrátené boli až po roku 1945. Dňa 14. marca 1939 vyhlásil slovenský snem pod nemeckým tlakom samostatnosť. Vojnový slovenský štát bol autoritárskym režimom jednej strany — Hlinkovej slovenskej ľudovej strany — na čele s katolíckym kňazom Jozefom Tisom, satelitom a spojencom nacistického Nemecka.

Slovakia rose against that regime. On 29 August 1944 the Slovak National Uprising was launched from Banská Bystrica against the German occupation and the Tiso regime — one of the largest anti-Nazi uprisings in Europe, initially holding more than half the country’s territory. Suppressed as an open front after two months, it fought on as a partisan war until the Red Army, with Romanian and Czechoslovak units, liberated the country in spring 1945; 29 August is a state holiday, and the Museum of the SNP in Banská Bystrica, in its striking split-concrete memorial building completed in 1969, keeps the record. Restored Czechoslovakia had three years: on 25 February 1948 the Communist Party under Klement Gottwald seized full power, and the country became a one-party state for 41 years — an era of forced collectivization and show trials, but also of heavy industrialization and urbanization that transformed Slovakia.Slovensko povstalo proti tomuto režimu. Dňa 29. augusta 1944 vypuklo z Banskej Bystrice Slovenské národné povstanie proti nemeckej okupácii a Tisovmu režimu — jedno z najväčších protinacistických povstaní v Európe, ktoré spočiatku držalo viac než polovicu územia krajiny. Po dvoch mesiacoch bolo ako otvorený front potlačené, no bojovalo ďalej partizánsky, kým Červená armáda spolu s rumunskými a česko-slovenskými jednotkami krajinu na jar 1945 neoslobodila; 29. august je štátnym sviatkom a Múzeum SNP v Banskej Bystrici v nápadnej pamätníkovej budove z rozťatého betónu, dokončenej v roku 1969, uchováva pamäť povstania. Obnovené Česko-Slovensko dostalo tri roky: 25. februára 1948 prevzala komunistická strana Klementa Gottwalda plnú moc a krajina sa na 41 rokov stala štátom jednej strany — érou násilnej kolektivizácie a vykonštruovaných procesov, ale aj mohutnej industrializácie a urbanizácie, ktorá Slovensko premenila.

In January 1968 the Slovak communist Alexander Dubček became the country’s leader and launched the Prague Spring — “socialism with a human face”, press freedom, rehabilitations. On the night of 20–21 August 1968 Warsaw Pact armies invaded, some 200,000 troops in the first wave, and two decades of “normalization” froze public life. The thaw began with candles: on 25 March 1988 more than ten thousand people stood in silence on Bratislava’s Hviezdoslavovo námestie demanding religious freedom and civil rights — the Candle Demonstration, the first mass protest since 1969, broken up with water cannon and batons. In November 1989 Bratislava’s students marched a day before Prague’s, Public Against Violence was founded in the city, and the general strike of 27 November helped topple the regime within weeks, bloodlessly. The federation itself then unwound: after the June 1992 elections Václav Klaus and Vladimír Mečiar agreed to dissolve the state, and the Federal Assembly voted the dissolution in November 1992 — no referendum was ever held, and polls at the time showed majorities of both Czechs and Slovaks preferred the federation. At midnight on 1 January 1993 Czechoslovakia parted peacefully — the Velvet Divorce — and Bratislava became the capital of the Slovak Republic, which joined NATO and the EU in 2004, the Schengen area in 2007 and the euro on 1 January 2009, as the sixteenth member of the eurozone.V januári 1968 sa slovenský komunista Alexander Dubček postavil na čelo štátu a spustil Pražskú jar — „socializmus s ľudskou tvárou“, slobodu tlače, rehabilitácie. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli do krajiny vojská Varšavskej zmluvy, v prvej vlne okolo 200 000 vojakov, a dve desaťročia „normalizácie“ zmrazili verejný život. Odmäk sa začal sviečkami: 25. marca 1988 stálo na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí v tichosti vyše desaťtisíc ľudí žiadajúcich náboženskú slobodu a občianske práva — sviečková manifestácia, prvý masový protest od roku 1969, rozohnaný vodnými delami a obuškami. V novembri 1989 vyšli bratislavskí študenti do ulíc deň pred pražskými, v meste vznikla Verejnosť proti násiliu a generálny štrajk 27. novembra pomohol v priebehu niekoľkých týždňov nekrvavo zvrhnúť režim. Potom sa rozplietla samotná federácia: po voľbách v júni 1992 sa Václav Klaus a Vladimír Mečiar dohodli na rozdelení štátu a Federálne zhromaždenie odhlasovalo zánik federácie v novembri 1992 — referendum sa nikdy nekonalo a prieskumy vtedy ukazovali, že väčšina Čechov aj Slovákov si želala federáciu zachovať. O polnoci 1. januára 1993 sa Česko-Slovensko pokojne rozišlo — „zamatový rozvod“ — a Bratislava sa stala hlavným mestom Slovenskej republiky, ktorá v roku 2004 vstúpila do NATO a EÚ, v roku 2007 do Schengenu a 1. januára 2009 prijala euro ako šestnásty člen eurozóny.

Within one century this small country lived through occupation, rose against its own regime, and finally won its freedom holding candles.V priebehu jediného storočia táto malá krajina prežila okupáciu, povstala proti vlastnému režimu — a slobodu si napokon vybojovala so sviečkami v rukách.

The split-concrete memorial building of the Museum of the Slovak National Uprising in Banská Bystrica, completed in 1969
The split-concrete memorial building of the Museum of the Slovak National Uprising in Banská Bystrica, completed in 1969.Pamätníková budova Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici z rozťatého betónu, dokončená v roku 1969.

Banská Bystrica Region — home of the SNP museum →Banskobystrický kraj — domov Múzea SNP →

← History — all chapters← Dejiny — všetky kapitoly

WatchPozrite si

Sixteen videos for this chapter of History.Šestnásť videí k tejto kapitole (Dejiny).